Podobné kapely
Podobnost se určuje podle počtu společných fanoušků.
Stoičostoi punk-rock / Krompachy
Playlist kapely
Členové skupiny
Nástrojové obsazení:
Kytara,
Doprovodný zpěv
Nástrojové obsazení:
Baskytara,
Zpěv
Nástrojové obsazení:
Kytara,
Banjo,
Ukulele,
Balalajka,
Harfa,
Citera,
Steel kytara,
Mandolína
Nástrojové obsazení:
Bicí,
Jódlování
Kontakty a odkazy
Z důvodů ochrany proti spamu jsou kontakty skryté a chráněné captchou.
CAPTCHA je většinou různě zdeformovaný obrázek obsahující text, který má ověřit, zda u počítače sedí člověk anebo jde o robota. Robot totiž nedokáže rozpoznat text, který se na obrázku nachází. CAPTCHA slouží k tomu, aby automatizovaní roboti neposílali nevyžádanou poštu (tzv. spam) na uvedené emailové adresy.
Dodatečné info
Pozrite si aj nasu oficialnu stranku: a pridajte sa k nasej velkej rodine aj na:
napisat nam mozete na: stoicostoi@gmail.com
booking:
Martin Hlavatý
+421 907 156 375
manager@stoicostoi.sk
Bio a historie
Myšlienka vzniku kapely sa zrodila niekedy v septembri 2005, keď Puľoa Maťo Goláb (ďalej len Maťo), pozerali video z nejakého koncertu (myslím, že to bolo niečo od blinku). Nasledoval asi takýto dialóg:
Marek: Počuj nezaložíme si aj my takú kapelu?
Maťo: Dobre...
Super nápad by aj bol navyše obaja sme mali rovnaký názor, čo sa týka hudby. Navyše mali sme aj hudobné vzdelanie: Puľo mal za sebou niekoľko rokov štúdia na akordeón a Maťo na husle, len keď sme chceli hrať niečo také ako hráme teraz museli sme sa naučiť hrať na gitarách. Maťo mal doma španielku a pár akordov aj ovládal a snažil sa ich naučiť Puľa. Nakoniec sa dohodli tak, že Maťo začne hrať na basu a bude aj spievať a Puľovi ostane gitara.
Ale kapela by potrebovala potrebovala aj bubeníka. Nechceli sme nejakého super profi bubeníka, ktorý by nás strápňoval a tak sme sa spýtali nášho kamaráta Mareka Papcuna (ďalej len Marek):
Niekto (už nepamätám kto): Počúvaj založili sme kapelu a hľadáme bubeníka nechceš skúsiť?
Marek: Dobre, ale za bubnami som zatiaľ nesedel.
Niekto: Ale to nevadííííí z nás dvoch zatiaľ tiež nehral na gitarách.
A už sme boli trojka. Na Vianoce 2005 Puľo dostal svoju prvú španielku a mohol začať naplno mastiť. Veľmi užitočné boli internetové lekcie na youtube, ale aj rôzne fóra. Prvý krát sa mu dostáva do rúk elektrická gitara o pár mesiacov neskôr. Maťo ju požičal od jedného kamoša. Bola to stará jolana a mal ku tomu aj starý Boss SD-1. to sme pripojili na vežu a fičali.
Neskôr si Puľo zo služobky v Nemecku doniesol prvú gitaru čierneho noname strata a také malé kombíčko ktoré išlo na 9V baterku. Prvá skúška sa konala u Mareka v izbe. V zložení Puľo gitara, Marek bicie: lavór, vedrá od horčice, a na špagáte 2 pokrievky z kuchyne. A Maťo do toho spieval. Vznikla tam aj naša prvá vlastná skladba : Bottles of vine ( ku nej sa vrátime ešte neskôr).
Potrebovali sme už fakt serióznu skúšobňu a tak sme začali hľadať. Marekov otec na ukázal jednu na SAD lenže mala 2X2 metre a na výšku asi 5 no a to neprichádzalo do úvahy. Potom sme
dostali ponuku do jednej garáže. Lenže to bola plechová búda a navyše bez elektriky. Ďalej to Marek skúsil v centre voľného času. Tam sme dostali pivnicu, to že v nej bolo už fitnes nám nevadilo veď neskôr sme ho využívali
.
Čakala na nás ale ďalšia ťažká úloha z naším skromným rozpočtom sme si museli zohnať aparát a niečo na steny skúšobne, lebo tak bola ozvena ako v kostole. Ako prvý si svoj nástroj splašil Marek, super profesionálne červene bicie Amati od chlapcov zo SNV za nejaké smiešne peniaze. Pri zháňaní gitarového, basového a aparátu na spev nám výraznou pomohla kapela Smola a hrušky, ktorí nám popredávali za dobre peniaze svoj starý nepotrebný aparát, ktorí už nepoužívali. Takže mohli sme začať mastiť, priebežne sme dopĺňali obklad skúšobne z rôznych platonik od vajíčok, ktoré sme zberali po obchodoch, kobercov, závesov..............
Hrať sme začali (no vlastne neviem či by sa to dalo nazvať hraním, skôr by som povedal začali sme sa zoznamovať zo svojimi nástrojmi) ako väčšina kapiel rôznymi covermi od bllinku, nirvany až po neviem čo všetko. Ale cítili sme, že to nieže to čo chceme vlastne robiť. Začali sme písať vlastnú skladbu. No v tej dobe ešte po anglicky, chlapci plný ideálov, že s anglickými textami podarí skôr preraziť na západ a tak... Skladba sa nazývala Botles of vine. Mimochodom mame ju ešte niekde na kazete nahranú, a teraz musím povedať, že je to niečo hrozné, hoci vtedy sa nám to zdalo úžasne.
Po dlhom uvažovaní sme sa časom rozhodli, že spievať po anglicky nie je veľmi dobre, nie všetci to mu rozumejú , neosloví to masy a vlastne ani poniektorí z nás tomu veľmi nerozumeli. A tak vznikla 1 slovenská skladba s názvom Neberte nám mikrofón a gitarový riff k nej ktorí v podstate používame dodnes v skladbe Povedzte nám rovno. Je to v podstate tá istá skladba len refrén je zmenený. Časom len tak spontánne vznikla i ďalšia skladba Pre mňa stvorená, ktorú v skoro v nezmenenej forme hráme i dnes.
Vyskytol sa nám ďalší problém a to ten, že sme sa museli vypratať našu milú skúšobňu, pretože CVC s tou miestnosťou malo iné zámery, sme radi, že sa nezachovali neľudsky a poskytli nám alternatívne riešenie a to inú miestnosť, respektíve dva miestnosti o veľkosti 3x3 metre oddelené iba tenkou priečkou. Po nie dlhom zvažovaní, sme došli k názoru, že ak tú stenu strhneme dostaneme oveľa väčší priestor. A tak ta víkend za efektného doprovudu prachu a úderov kladív stena padla a ukázala sa nám naša nová skúšobňa, ktorú užívame doteraz. Všetko sme zo starej skúšobne presťahovali do novej, otapetovali steny kobercami a mohli pokračovať v hraní.
Vznikali a zanikali nová skladby, ktorých názvy a texty si už dnes nepamatam ale to nevadí. Nastalo oveľa temnejšie obdobie histórie kapely. A to nezhody vo vnútri kapely, ktoré vyústili až k odchodu Puľa z kapely a jeho následného odchodu do Česka. Kapelu podržali pri živote len bubeník Marek a Mato. Tí si ako gitaristu pozvali Rada Rabatina. Toho však hranie v kapele omrzelo po pár mesiacoch a z kapely odchádza. Kapela sa nevzdáva a ďalej hľadá gitaristu zanieteného pre hudbu. A ten sa našiel v podobe nového charizmatického a kreatívneho gitaristu Jána Králika (ďalej len zajac) ktorí priniesol do kapely novu chuť hrať a tvoriť nove skladby.
Nezadržateľne sa blížil dátum prvého koncertu na Čiernom bocianovi a vtedy Maťo zavolal Puľovi, ktorému sa medzičasom skončila misia v Česku , či nechce odohrať koncert ako druhý gitarista, ten s tým v momente súhlasil. Pred koncertom sme mali v tejto zostave len jednu skúšku, počas ktorej sa musel naučiť hrať nové skladby, ktorá doteraz nepoznal. Všetci nastupovali na koncert s obavami ako to všetko dopadne. A dopadlo to veľmi dobre. A kapela doteraz koncertuje v štvorke a pomaly ale isto sa to rozbieha...
