Domination metal-death / Stará Ľubovňa

Pod šírym nebom, tam v diaľke leží zem.

Zabudnutá časom a pokrytá ľadom.

Slovom, bez dychu, prenes sa sem a ostatné nech padne chladom.

Z mŕtveho ticha búrky, na svet pozerám.

Moje miesto bude navždy tento mrazivý oceán.

Padlé lístie z korún stromov zo zeme pozbieram.

A posledné farby života v tme pochovám.

Bez dotyku svetla je tento život celou.

Snívam o znameni v snehu, od padlých anjelov.

Nádej sa ma už zriekla, chvíľa utiekla.

Líham ustatý na brehu, necítim nehu.

Zem, ľad, sneh a chlad.

Z mŕtveho ticha búrky na svet pozerám.

Moje miesto bude navždy tento mrazivý oceán.

Padlé lístie z korún stromov zo zeme pozbieram.

A posledné farby života v tme pochovám.

Mĺčky v tme sedí a v srdci má zášť.

Čaká len na chvíľu, kedy bude môcť udrieť zas.

V mnohých bitkách okúsil bolesť, nepozná strach.

A svojím nepriateľom rozdrtil kosti na prach.

Koniec sa blíži, ľútosť pokrýva mráz. 

Je treba pozbierať silu na posledný boj za nás. 

Osudom povolaný už nadišiel čas. 

A mesiac krvavý veští zlé proroctvo zas.

Na čepeli odraz ako na nebi žiara. 

Čoskoro všetci padnú, takto si to osud žiada!

Zostane len ticho a mesačný svit.

Víťazstva nik sa nedočká, 

Musíme sa pokoriť.

On kontroluje život naprieč jeho obdobím.
Stačí mu prsta mihot a hneď si ho podrobí.
Jeho dotyk neraz zhodil lístie z korún stromov.
Aby znovu zrodil, to isté, večný domov.

Svetlo z mojich očí sa pomaly vytráca.
Všetko spí, len mesiac krásne krváca.
Cítim ako mi noc do hĺbky duše sadá.
Môj posledný lúč za horizont ticho padá.  

Taký je ortieľ bytia, nové sa zrodí a staré pominie.
Tak si váž žitia, kým ti tvoj čas uplynie.
Jedného dňa ti do uší vletí jeho hlas.
Zem sa len pretočí a vietor odveje nás.