Podobné kapely
Podobnost se určuje podle počtu společných fanoušků.
Zóna Dilemy rock-pop / Žilina
Playlist kapely
-
02 RánoNezařazeno
-
03 Borisova fintaNezařazeno
-
04 AugustNezařazeno
-
05 Chcem byť s tebou rádNezařazeno
-
06 Polnočný cenníkNezařazeno
-
07 Ružový hypochonderNezařazeno
-
08 JanoNezařazeno
-
09 Len s tebouNezařazeno
-
10 NáročnáNezařazeno
-
11 Sivo-siváNezařazeno
-
12 DruzgNezařazeno
-
13 Na konci jednej láskyNezařazeno
-
14 AntičmelákNezařazeno
-
15 Stopa na hladineNezařazeno
-
16 On a Ona (Bonusovka 1)Nezařazeno
-
17 Telefón (Bonusovka 2)Nezařazeno
Členové skupiny
Nástrojové obsazení:
Bicí
Nástrojové obsazení:
Kytara
Nástrojové obsazení:
Kytara
Kontakty a odkazy
Z důvodů ochrany proti spamu jsou kontakty skryté a chráněné captchou.
CAPTCHA je většinou různě zdeformovaný obrázek obsahující text, který má ověřit, zda u počítače sedí člověk anebo jde o robota. Robot totiž nedokáže rozpoznat text, který se na obrázku nachází. CAPTCHA slouží k tomu, aby automatizovaní roboti neposílali nevyžádanou poštu (tzv. spam) na uvedené emailové adresy.
Dodatečné info
(kontakt na managera: +421914113474)
Sme kapela s jasným smerovaním!
Láska, zábava, radosť zo života, humor a všetko pozitívne, čo nám všetkým môže spríjemniť život v tomto časopriestore. Kto nás spozná, tak nám uverí, lebo... všetci vieme, že úprimnosť a čistota úmyslov je základ pre život ako cibuľa na masti pre
poctivý guláš! Joj, asi som hladný a poto takéto nápady.
Dobrú chuť prajem.
Ing.Karol Budičrán
"hlavná postava"
ZÓNA DILEMY je hudobná skupina známa predovšetkým v Žiline. Verejne začala vystupovať v r.2005, pravidelne od r.2008.
■ Fúšor - basgitara, spev
■ Mio - el. gitara, spevko
■ Dancúl - bicie, spevík
■ Dury - el-ak.gitara,
spevokol
Nech sa páči, nejaké vydejko:
K V A L I T N É T R I Č K Á N A P R E D A J :
ženské - strih "V" (Lady V, 220g 1X1 RIB), veľosti: S, M, L, XL
mužské - strih "O" (Imperial, 190 g JERSEY), veľkosti: M, L, XL, XXL
cena: 6 EUR + poštovné (v prípade osobného stretnutia - bez poštovného)
VIZUALIZÁCIA:
REÁLNE FOTO:
Neviem, ako sa sem dávajú poriadne fotky, tak napíšte na mail: tricka@zonadilemy.sk a pošleme Vám pekné fotky z koncertov s oblečenými tričkami.
Môžete sa napríklad pozrieť na stránku Zóny Dilemy na FB :-)
Bio a historie
ZÓNA DILEMY - CV
Všetko sa to začalo v sedemdesiatom ôsmom, keď japonskí vedci prišli na to, že sa dá ísť na WC, aj keď im práve netreba. Bol to zlom, ktorý nenechal nikoho chladným, ani dve milé indivíduá pôvodom zo stredného východu (teda od Popradu), ktoré s ohľadom na bezohľadného veľkovýrobcu chladničiek si sami začali skladať svoje pesničky. Áno, bol to Mio a Mašuš, ktorí si povedali: „Dosť bolo tých horúčav!“ a urobili svoju prvú pieseň s pragmaticko-poetickým názvom Mucha. Išlo o romantickú baladu s hard-punkovými prvkami. Dômyselný aranžmán piesne udivoval nielen poslucháčov, ale aj samotných pseudoumelcov. Tak či onak, pieseň sa nakoniec v rebríčkoch neujala a chlapci počúvli radu svojho najlepšieho Cingora - kamaráta, umelca, fotografa, hudobníka, skladateľa a milovníka zvierat (ženy nevynímajúc) a začali používať nástroje. Mio zastrešil gitaru a Mašuš ústnu harmoniku, ktorú neskôr vymenil za basu a po prepustení na slobodu aj za extrémne namáhanie hlasiviek. A takto sa chlapci predierali punk-folkovou scénou v ich internátnej izbe. Zúfalo hľadali bubeníka a vždy, keď nejakého našli, tak sa strašne tešili. Radosti bolo toľko, že sa išli postupne naobedovať. Lenže dramatickosť príbehu spočívala v tom, že spočiatku žiaden bubeník nevedel doceniť kvalitu vlastnej perspektívy v tejto hyperrozvíjajúcej sa turbokapele a každý z nich po chvíli opustil ešte nespomenuté zovreté šíky tohto kvázirádoby orchestra. Až raz sa zablyslo nad Fatranskými krásnokončiarmi a kde sa vzal, tu sa vzal, v plnom kvete prikvitol rozkvitnutý samouk Peťo K. A bol to moment. Až s predmetným Peťom K. v pozadí (pracujúceho s pracovným názvom Peťuldo) dostal tento hudobný novotvar nádych reality a dokázal uskutočniť svoj prvý koncert. A potom aj druhý. A potom aj posledný. Peťuldo sa totiž vzápätí odlúčil so slzami na krajíčku a so slovami v strede: „Čaute, musím končiť“. To sa už písal rok 2006... Táto morová rana však nedokázala zlomiť srdcia, či bajpasy, odhodlaných pozostalých zakladajúcich členov. Hľadali ďalej a okrem rekordného úlovku 156 hríbov dubových, nájdených v neďalekom lese, našli aj slovenskou ľudovo-hudobno-zábavnou scénou znechuteného, životom a ženami zmoreného a zamestnávateľom nedoceneného feelingového trhača blán Daniela D. Áno, bol to on, Dancúl - geniálny blondín s červenou parochňou (obr. vedľa – najmúdrejší vľavo), ktorého príchod bol sprevádzaný búrlivým a nekončiacim potleskom všetkých viac, či menej podplatených komparzistov... bodka
A odvtedy za celú dobu, čo sa spolu preukrutne kamarátia (až do roku cca 2011), takto v trojici odohrali nespočet (pozn. prekl.: spracovateľ nevie počítať nad 10) úspešných koncertov v najrôznejších a síce zariadeniach.
Poznámka: Toto doma neskúšajte. A zároveň neodchádzajte od PC prijímača abo čo, bo príbeh (rozumej story) nekončí.
Ďalším, bacha bo, medzníkom v živote našej chlapčenskej tanečno-finančnej skupiny bolo prijatie Duryho D. (aka JJ – čítaj džej džej). Bolo to krátko (ani nie pol druha roka) po tom, čo Peťuldo dobrovoľne, ale o to viac nečakane, opäť opustil naše, tento raz už istože, pevne zovreté šíky (opäť preto, lebo medzi tým nás aj manažeroval aj sa stal (zas) členom – rozumej platil členské). Ale k veci: Konal sa krásny, ba priam malebný prvoaprílový deň (abo žart, to je dnes už ťažko s určitosťou určiť), keď Dancúl v lesoparku pri venčení svojej Martinky stretol na prechádzke dávneho priateľa Dury-ho (ktorému FYI dlžil 20 Sk) a ktorý zhodou okolností tiež venčil svoj obľúbený likér Bailey‘s-a (to nie je chlast, ale hafan). Ako to už v rozprávkach býva, slovo dalo slovo a Dancúl, starajúci sa o udržanie (a koľko krát aj pozdvihnutie) umeleckej úrovne nášho kultúrneho zoskupenia, dotiahol na skúšku vyššie spomínaného chlapca plného emócií, nezodpovedaných nôt a deviatkových akordov menom JJ. Samozrejme, neobišlo sa to bez malých protestov lídra kapely Mio-a, ktorý doslova povedal: „mne je to jedno“ a veľkých (bez použitia hrubého násilia priam neprekonateľných) protestov Mašuš-a, ktorý sa ešte stále spamätával z traumatizujúceho odchodu nášho bývalého Peťulda. Doslova povedal: úvodzovky dole Ja už žiadneho nového člena nechcem a ani nikdy chcieť nebudem výkričník úvodzovky hore. Plus ešte dodal čosi v tom (ne)zmysle, že si vystačíme sami a že aj takto sme super a vôbec... No napriek všetkým okolnostiam sa Dury vynikajúcim spôsobom dostal pod kožu všetkým tiché plyny púšťajúcim členom nášho budúceho občianskeho združenia a svojou neprekonateľnou a štýlovo presne zaraditeľnou hrou na dutú gitaru sa etabloval ako choreograf a brejkdenser a dodnes podáva štandardne nadštandardné výkony a to nie len na koncertoch, ale aj na a hlavne po skúškach.
A chlapci sa tešia dodnes. A ako hovorí náš kamarát Maťo B., ktorý nám nahral našu prvú samizdatovú drevotriesku (nie „dosku“ ako hovorí Darinka R. (pod R. rozumej Rytmusova): „Láska bola precítená!“. A MY dodávame: ...stále je! A čo TY?
S úctou a prianím príjemného dňa
Váš spracovateľ životopisu
