MorduM

Členové skupiny

Lubo 666

Kontakty a odkazy

Dodatečné info

Neponúkame žiaden príbeh, súvislosť ani zápletku. Nie sme tu preto, aby sme niekoho bavili. Fakty považujeme za veľkú nudu. Ak sa niekto opováži hľadať motív, alebo mravné ponaučenie, bude vypovedaný.

Please no disco tonight

čítanie na jeden dávny večer

Definícia hluku

DESIGNTEGRATION

oficiálna strihová koláž pri príležitosti 23. výročia vzniku Mordum

je to dobré, nedoporučujeme

-,,Metal nie je hudba. Je to hluk, ktorý robia kreatúry pre iné kreatúry.“

moja Mama

4. Septembeer 2012 pondelok Bristol UK

znovu zrýchlená bezstarostnosť, staré zážitky v novom svetle

-,,Milý čitateľ, v tejto podzemke je len jeden kapitán, kapitán Monte Ancikristo, hlavný hrdina v tejto pičovine, ktorá povedie k zničujúcemu úspechu a Ty patríš k psychotickej posádke. Nejde napísať príbeh, ako je tento a potešiť úplne všetkých. Pokúsim sa Ti opísať každý detail tohto fiaska. Nič nie je pravda, všetko je dovolené. Prežiješ všetky tie rocky, akoby to bola len jedna noc na Zemi. Pre Teba, ktorý máš iba vlastné pocity a nič viac. Please no disco tonight.“

-,,Mám výhodu sociopata. Vypovedám na inej úrovni. Drahý priateľ, musíš odkopať piesok, ktorým je zasypaná skutočná reč.“

Strihy odhaľujú Konečnú pravdu.

Jedného dňa na konci septembra 1959 podlepoval Brion Gysin vo svojej hotelovej izbe nejaké kresby a nožom rozrezával lepenku. Súčasne s ňou však rezal tiež niekoľko vrstiev starých výtlačkov New York Herald Tribune, ktorými chránil stôl pred poškodením. Keď skončil, všimol si, že tam, kde je kus stránky odrezaný, pokračuje text na ďalšej strane z iných novín, pričom príbehy z rôznych stránok sa vzájomne kombinujú. William Burroughs okamžite rozpoznal dôležitosť objavu a označil ho za projekt, ktorý povedie k ,,zničujúcemu úspechu.“

Osemdesiate rocky. Uprostred ohyzdných panelových barabizní sa zachytil melancholický vietor. Furča je sídlisko vychádzajúceho slnka.

Nedokončené stavby. Vytvárajú dojem starobylých rozvalín a katakomb. Hlina z vášho ďalšieho hrobu, jamy bez kyvadiel, rúry a buldozéry.

Furča je sídlisko schodov. Zostupujúcich do naozajstných stôk, vlhké, špinavé, ošarpané múry a tmavé podchody, nezasluhujúcich si ani meno. Cigarety v tme. Na kohosi verande pohodený Populár, kde písali, že skutočná metalová hudba nepotrebuje morbídne maskoty a hororový make up.

Cesta k západným metalovým krajinám bola bezpochyby najnebezpečnejšou, lebo je to cesta presahujúca Smrť. Je zároveň najstráženejšia, pretože umožňuje prístup k daru, ktorý predčí všetky dary sfeta. Nejasná ako autostráda do Roswellu, neskôr letmo videná na maďaroch v Zenebutik.

Postupom času metalistov, ale aj skurvených depešákov pribúdalo. Chodili sme fajčiť a nadávať si na matky do furčianského dažďového pralesa.

So všetkým sa kšeftovalo, chodilo sa nakupovať na starý blšák na Hradbovej ulici, na čierne burzy a k naším južným susedom. Z platne sa nahrávalo na kazetu za 20 Kčs. Maľovalo sa a sprayovalo na riflovky, výťahy a vchodové brány, vyrábali sa nášivky, tričká, pľuvalo sa po zemi a u Marka Poláka v klubovke sa odlievali pyramídy z olova. Každý mal svoju kapelu, ktorú pri vášnivých diskusiách v cigaretovom dyme obhajoval a ostatným neuvedomelým nadával na matku.

A na zvončeku pri dverách bytu, pod nami na prvom poschodí, kde bývali cigáni, sa objavilo meno Brusli.

Boli z toho problémy doma a v škole, samé zákazy a žiadne dlhé vlasy.

Všetky školy padli do rúk nepriateľa.

Slovo underground...od šesťdesiatych rokov sa s ním stretávame na poli literárnom, výtvarnom, hudobnom, už na pravekých pláňach, posiatych bubnami z koží Toxodona.

9. Septembeer 2012 nedeľa Bristol UK

storočné brezy, známe trhovisko

Prvú nahrávku sme zriešili v Romanovými rodičmi opustenom byte. Chceli sme stvoriť kultový, ale celkom nepočúvateľný album. Písal sa rock 1989 a boli jarné prázdniny. Slnko sa ešte neprebralo zo zimného spánku, vonku bolo už od rána šero ako v toskánskej krypte. Sneh, alebo dážď... rúška tmy a zanietený gitarista zahaľuje ščernalé stromy. Metal nahradí aspoň kúsok modrej oblohy. Mali sme asi šesť-sedem skladieb. Náš nástrojový park bol veľmi skromný. Bicie tvorili činel priklincovaný k stoličke, krabica od kazeťáku ako kopák a plechovka od karlovarských oplátok ako premiéra. Gabi dovliekol od strýka Štefana, rockového muzikanta, starú elektrickú gitaru a Tiškov brat Slavo nám požičal vlastnoručne skonštruovaný efekt Big Muff. Ja som mal španielku so snímačom, napojenú na rádio Made in Atlantida. Tú gitaru mi o mnoho rokov neskôr roztrieskal o hlavu môj brat.

Nahrávalo sa na starú emgetonku, oveľa staršiu, než nálezy z východného ramena Nílu. Celé sa to volalo Skelector Dead Mania a medzi inštrumentálnymi skladbami bolo počuť papagája Ďusiho ako opakuje svoje meno. Snažili sme sa hrať ultra speed thrash panic metal. Oduševnenosť, individualita, výnimočnosť. Detský okultizmus a preškrtnutá nota. Roman nakreslil obal, hlavu týpka a v nej zaseknuté nože, klince, sekery, šrubováky a pílky. Kazeta sa po nejakom čase záhadne stratila, dodnes podozrievame jedného šraca. L.P. Slovo skelector vzniklo skomolením anglického skeleton, v spletitých inštrumentálnych pasážach striehne mix chaosu a nasadenia, vysoko organizovaná smršť všetkých nástrojov a drsná kompozícia s názvom ,,Wehrmacht“, kde zaznel môj primitívny škrek. Nahovoril ma na to Gabi, keď ma počul vyvreskovať v ruinách Furče na ulici.

Veľmi populárne medzi nami bolo kričať „Riot of Violence“ za naším blokom, pretože tam bola každý večer fasa ozvena. Prvý s tým prišiel Gabi. Inšpiroval sa kapelou Kreator, na albume Out of the Dark je spomínaná skladba z koncertu, Ventor to vykríkne...

Celý spodok mosta bol posiaty logami kapiel, ktoré sme čmárali uhlíkmi z ohňa. Na jednom stĺpe brutálne opľutá fotka George Michaela. Nič sme si nevážili a neuznávali žiadne iné hudobné štýly. Nás ani nezaujímalo, či nás niečo iné zaujíma.

Banda chlapíkov zo západu, ktorá podporuje len a iba brutal. Ich banda má názov Brutalmania. Ich cieľom je získať starý Testament. Zákonom Testamentu sú Lebky. Odsúdený na smrť si prečíta Testament a pred očami sa mu zjavia Lebky a Testament. Tá brožúra stála hriešne love, pretože bola na zozname zakázaných kníh, spolu s Monstronomicon.

Je to povestné dielo mágie uvádzajúce mŕtve mená, ktoré sú zázračnými formulami. Pre mnoho okultistov je len vytvorenou fikciou. Pojednáva o svedectve šialenca, ktoré dostal od krutých duchov púšte. Nebezpečný Testament evokuje veľmi staré božstvá uctievaných krvavými kultmi. Obsahuje heslo, ktoré umožňuje preniknúť Bránou a vstúpiť do zakázanej ríše. Možnosť dotknúť sa najhlbších dier Hádu.

Neponúkame žiaden príbeh, zápletku, ani náväznosť. Nie sme tu pre to, aby sme niekoho balili. Až bude samovar voňať drevom, bude zase ráno, na Furči - sídlisku vychádzajúceho slnka, uhlíky a kúsky popola.

2. Október 2012, paluba lietadla Bristol - Praha, 18:30 h utorok

salónik letiskovej budovy, dvadsaťtri stoviek reportérov, filmové a televízne kamery

Janči Hudák bol naším prvým spevákom, bez ohňov a mikrofónu. Skúsil dať s kumpánmi dokopy kapelu Bladfilsi People a hlavne sa preslávil ako autor parádne ujetých textov ako Mesto odsúdené na zánik, Lebky, Ukrižovaný, Mäsožravý robot a Brutalmania. Názvy som vymýšľal ja, aby to nebolo všetko na neho. Pamätám si ešte úryvky ako –

-,,ukrižovaný si sám vyrobí kríž, na ktorý bude ukrižovaný a do obidvoch nožičiek a ručičiek sa mu zabije stovka klinec“,

-,,mäsožravý robot ide po lese na sídlisko zabíjať depešákov a skurvených ňuveákov, chytí jedného z nich a z jeho tela vyberie najlepšie pochúťky a to: mozog, črevá, srdce, pečeň a obličky“,

-,,kostol ovládli satanovýýý bojovníííci a masakristi, kto do kostola vojde, už z neho nevyjde a keď vyjde, vyzerá ako storočná mŕtvola“,

-,,mesto odsúdené na zánik musí byť rozjebané do základu“ a časti prózy Lebky a Brutalmania, ktoré som už použil.

Vykrádame frázy z televízie, z časopisov, jeden od druhého. Nepremýšľajte ako, každopádne to funguje. Používame metódu strihu. Intelektuáli im prikladajú význam, o akom sa nám ani nesnívalo. Naše texty sú nelineárne príbehy noci.

Janči napísal najlepšie a najsurovejšie texty, aké som kedy zatiaľ čítal. Sú bez zbytočných príkras, omračujúco drastické.

-,,To počúvate, vojnu?“ Komperova reakcia o mnoho rockov neskôr na grindcore.

Mysleli sme si vtedy, že metalové texty sú zásadne iba o smrti.

Neskôr Gabi prišiel s myšlienkou, že hulákať bude jeho bratranec Števo z Lunika 1. Keď som ho videl po prvý krát, mal na sebe totálne potrhané napasované rifle. Chlapec, ktorý sa podobá odvrátenej strane mesiaca, bol ako žeravý vulkán, tričko Wehrmacht - Shark Attack a na karku asi dvanásť centimetrovú plastickú ľudskú kostru z kolotoča, abo z Maďarska. To on sa mal stať budúcim mozgom všetkej tej maškarády. Myslel som si, že je mladší ako ja a hneď mi naložil prezývku Řezník. Bolo to kvôli nášivke Destruction - Mad Butcher, ktorú som nosil na chrbte koženky od bratranca. Števo drzo komentoval dianie okolo seba, jeho pozornosti neušiel nik.

Často sme navštevovali jeho spriatelenú smečku na Terase a chodili fajčiť do areálu miestnej škôlky, nefunkčnej a opustenej veľkej záhrady. Vysoké múry a množstvo stromov, nik nás nemohol vidieť. Sporiadaní občania z okien a z chodníkov hlavne fízli. V tej dobe bolo neobvyklé vyrážať mimo svoju štvrť, hlavne v našom veku. Bolo to nenormálne. Všetko bolo ustálené a nemenné. Všetci vysedávali doma, ich životy a štýl obliekania bol rovnaký. Kto sa len trochu odlišoval, vyvolával najrôznejšie konflikty.

Tam sme trávili čas brnkaním na gitare, fajčením, nadávaním si na matky a rehotaním sa z pojmov ako ,,sestrina bačkorizácia, zhrošatie ti kožička a vyjebaný lokaj.“ Všetci používali Števovu nadávku ,,ty bakalár.“ Jeho otec, po návrate z rodičovského, raz vyhlásil –

-,,Vonku ani na krok a od neska tu nebude žiadna metalika, ani helovika.“

Vďaka mne sa nám podarilo získať skúšobňu v jednom kultúrnom dome Skúšali sme rovno na pódiu a to si mohli dovoliť iba estrádne skupiny, ktoré vedeli zahrať dačo normálne a to isté čakali aj od nás. My sme sa od začiatku snažili rezať nekompromisný metal, čo sa samozrejme stretlo s absolútnym nepochopením. Nikto nám nechcel prísť na meno a čelili sme neustálemu výsmechu zo strany mnohých vrstovníkov a rodičov. Jasným dôkazom bola reakcia tŕpka, ležiaceho na tráve pred krčmou. Chrápal ako fagot a po prebudení pičoval -,,ešči raz budzece bavic v nedzeľu poobedze, vam tote bubny porubem, ta ja spac nemožem“.

Nerozumel som tomu. Naša hudba bola predsa inteligentná, aj keď pôsobila nezrozumiteľne. Spoločným výtvorom bolo množstvo morbídneho, infernálneho a prenikavého hluku, tu a tam spestrenom krátkymi sólovými improvizáciami, ale hlavne kompozične surová skladba Sabotáž. Linky sa na vás valili pospájané podľa nejasného kľúča. O tom, že to bolo desivé, nebolo pochýb. Zopár dedinských poslucháčov ani nedýchalo z úprimného prednesu kapely. Z textu:

-„Keď si Satan, máš rád stres, preto zostaň tu a nechoď preč.“

Ak nám nerozumieš, musí byť s tebou niečo v neporiadku. Števo reval ako zachrípnutá smrť, až tak, že sa pokazil mikrofón. Potom ležal na zemi tesne pri kazeťáku, aby ho bolo počuť a nahrávali sme ďalej. Myslím, že tento track má ešte niekto z nás na kazete. Okrem toho existuje zopár čierno bielych fotiek, ktoré zriešil môj bratm Miro, už vtedy prezývaný Biely /R.ock I.n P.iece, bro /. Najviac sme sa rehotali zo záberu, ktorého viac ako polovicu tvorila obloha a v pozadí rodinný dom a traktor na ceste. Gabi rozkopal starý model rozhlasového zariadenia...motor nejdze. Samostatná referentka nás chodí upozorňovať, že predsedu už bolí hlava.

Na chvíľu sa k nám ešte pridal Braňo Janitor, ktorý neskôr stál pri zrode kapely Bread. Okrem množstva vyfajčených cigariet počas slnečných dní mi utkvela v pamäti spomienka na Hemingwaya, respektíve Korčagina. Skúšali sme hrať cover od Olympic - Když ti svítí zelená a on sa zrazu postavil ku mikrofónu a spustil po východniarsky:

-„Kec ši še rozhodol, mušiš isc, už nemožeš nazad prisc, cesta nazad je uzatvorená, ic, kec ci šveci želená.“ Skúšal ešte spievať Robove slovenské texty, jeden s názvom Mŕtve duše. Na jeseň nás všetkých vyhodili.

2. Septembeer 2012 48 Hillside avenue Kingswood BS15 8BW Bristol UK

Šepot prstov

Počúvali sme kapely Slayer, Destruction, Overkill, Sodom a Coroner. Nosili sme nášivky Venom, Nuclear Assault, Possed a Necronomicon, nášivky stredovekého osídlenia Furče a mamutích kostí.

Móda? Čo si tí ľudia vlastne myslia? Domnievajú sa, že móda je to, čo sa mení s pochovaným ročným obdobím? Prišli sem z rôznych kútov sfeta, aby ukazovali „som chorý“, „vyhrážam sa, že sa zabijem, keď ma opustí pre zbytky akejsi masky.“ Nemajú potuchy, čo to znamená. Móda je len prostriedok, ako povedať: ,,patrím do tvojho sveta, nosím uniformu tvojej schémy, na mňa nestrieľaj, dešifrujeme a spojíme prvé riffy Paranoid Thrash a tak prežijeme.“

-,,Som MuDr. Lant Monte Ancikristo, ľadová ruža a neponúkam nič pre dospelých. Navrhujem, aby ste leto odpálili u Gabiho v byte. Keď som mal ja šestnásť, presýpal som si nosom Drencron, striedavo medzi Československom, Švajčiarskom a Novým Zélandom. V rocku 1975 som bol na prahu smrti, trpel som nejednou mániou, ktoré dali základ gotickej móde. Som zjetý a vytrubujem na rôzne nástroje nejeden žáner, hlavne na fagot, hlboko vo vnútrozemí, na manželskej posteli. Keď som bol ešte huslistom a matematikom, v každom meste som chvíľu ticho sedel a fajčil. Ak počúvam Carcass, mám chuť sa stať vegetariánom. Osobne poznám dvoch troch ľudí, ktorí pod vplyvom kapely Hadí Jed zavraždili matku, otca alebo nepriateľa. Stalo sa, že fans prišli na koncert a hádzali na pódium mŕtve zvieratá. Zábava definitívne skončila, keď zopár idiotov v noci vykopali hrob a pri zadržaní tvrdili, že boli inšpirovaní songom Exhume to Consume.“

-,,Som súdruh Dr. Metal, gróf Morte Ancikristo a márnim čas v nejakom bare, kde boli všetci muzikanti pozvaní o hřbitovech a mŕtvolách. Usporiadateľ už hnije v zemi. Síce sa mi z toho dvíha žalúdok, ale musím to zažiť ešte raz. Celkom rád by som odrezal penis mŕtvemu mužovi a gitarista si ho prišije. Dám všetky svoje nášivky za jeho rakvu. Najradšej by som však ukradol dušu mŕtveho muža, ešte než dostane svoju porciu a sám sa stal mužom. Nemá niekto záujem? Chcel by som sa pozrieť divej šelme do očí. Bez pušky z 19. storočia, iba s biológom Cataplexym. Predierať sa argentínsko-brazílskou džungľou.“

26. Septembeer 2012 Bristol UK

NIČ NIE JE PRAVDA, VŠETKO je dovolené

Prežili sme zimu, fajčiac v podchode, nadávajúc si na matky a leto 1990 sme odpálili u Gabiho v byte. Jeho nič netušiaci rodičia odtiahli na týždeň na Bukovec a my, vybavení už celkom slušnou aparatúrou, prvou bicou súpravou a bez mikrofónu sme celý ten čas terorizovali obyvateľov bloku.

Hral som na gitare, Števo na base a reval z plných pľúc ako extatický spevák v posvätnom výčape. Opäť bolo zaznamenaných pár skladieb, ale netuším, či ešte existuje tá kazeta.

Zvukový dokument industrializácie pravekej jaskyne. Gitary paralyzovali všetky zmysly a ničili lásku, Gabi zatĺkal bubny do zeme kamennými mlatmi, mal vypchané kopáky vankúšmi, ale aj tak to bol cirkus jak....za takýchto okolností sú slová zbytočné. Pod oknom, keďže to bolo na prvom poschodí, sme mali zopár fans, medzi nimi aj Marko Polák z vedľajšej brány. Jeho bratm Laco, ak bolo dobré počasie, bubnoval rovno na balkóne vedľa na ôsmom.

Pauzy sme vypĺňali kurením a hľadaním zvláštnych mien v telefónnom zozname. Volal vždy Števo –

-,,Pán Chobot? Tu je zvyšok slona.“

Poobede, keď prišla väčšina ľudí z práce, sa začali ozývať prvé údery do dverí, sem tam aj výkrik „Antal, máš po piči!“ Potom sme pár hodín sedeli a ticho fajčili marsky, aby sme neskôr nenápadne zmizli preč. Chceli sme ísť za náš blok vykrikovať ,,Riot of Violence.“ Telefón v kuse zvonil, ale Gabi ho jednoducho vytiahol zo zástrčky a bol pokoj. Základné hlášky z tej doby od nebožtíka, vtedy večne pijaneho Kandu :-„príďte o ôsmej, vykradneme byt a máme dvesto tisíc, vymeň koženku a teraz finále.“

Od toho pamätného leta, sme myslím nehrali nikde. Zažili sme však prvé vystúpenie Xibalby na Aničke. Ultrapsycho intro, sirény a zvuky náletov, spevák Robo s krvavým obväzom na hlave. Začiatok skladby Brain Feedback o pocitoch narkomana. Drastická a ponurá štúdia. Totálny šok.

Ďalší zásek nám zasadili Števovi spolužiaci, Slováci hovoriaci maďarsky z dediny Chim. Pozvali nás tam na svoju skúšku v miestnom kulturáku. Hrali klasický metal a určite nechceli, aby v ich textoch poslucháč nejakým spôsobom blúdil a nevedel, čo si tom všetkom má myslieť. Tak desivo vykresliť budúcnosť sa len tak niekomu nepodarí –

-,, V poslednom čase agresívny, cítiš, že vojna blíži, blíži veľký katastrofa, bude to vojny nukleárna.“

Košická Veľká Štvorka - Xibalba, Bread, Kelt a Ritual. A The Weed.

Prišla metalová Tim Sykes Video Show, osedlali sme si mašinu s názvom MTV, Headbanger´s Ball, Beavis a Butt-head a nekonečný tok neznámej hudby.

Skúšobňu vybavil Gabi u kapely Bread, kde začal hrať na bubny a nosiť 5 litrovú bandasku s vínom Kraken aj do školy, z ktorej ho ešte pred zimnými prázdninami chceli vyhodiť.

Jeseň 1991 sa začala na Kukučínovej ulici v nejakom podzemnom archíve, rozľahlého, tmavého a plného veľkých zásuviek s pauzákmi. Mal som požičanú basu od Kepa z Nekrologu, ktorý bol na vojne. Kedysi existovala aj kazeta asi so siedmimi skladbami. Pesimistický chladný sound evokuje nevľúdnu a stiesňujúcu náladu so smútkom, plaziacim sa popri stenách. Nahrali sme to presne 10. októbra.

Z času na čas sme tam zahliadli kapely Ritual a Spitamen Skončili sme tam na jar 1992, ďalšie naše výplody boli tiež niekde zaznamenané. Snažili sme sa hrať niečo v štýle Pantery a Prong, za mikrofónom sa len tak zo srandy párkrát vystriedal Tiško a Gabi Zols. Ten vynikal v skomoleninách textov, hlavne v nemčine -

-,,Wie tiez das, tiez das, unter šprujtze, was ist gut, kubista Schultz.“, alebo ,,Machtest du die den Schokolade schmak?“

Roman Mezei ešte zabrúsil jeden koncert s kapelou Arise, ktorý je navždy spojený so slovom - Face. Zmastili cover Seasons in the Abyss od Slayer, kde Roman M. zažiaril bezchybným sólom.. Spolu s Gabim ešte chvíľu hrali v Bread a mali aj nejaké spoločné vystúpenie.

Ešte pred tým sa však stane legendou ich predstavenie vo Veľkých Kapušanoch, avšak v inej zostave. Všetci okrem Jančiho Kittnera boli na plech. Hralo sa v malom amfiku, milión metalistov a nejakí tatári zos kultúry. Najočakávanejšia kapela fesťáku. Gabi si za bubny doniesol párky a pivo. Zahrali si tam aj Mordum, ktorí sa tak dostali do širšieho povedomia. Mali už za sebou prvý koncert v Atriu clube, kde som bol. Práve do tejto kapely ma neskôr zlanáril Roman Kőrőši.

Nekontrolovateľne sa medzi nami rozmohlo aj pitie alkoholu. Víno Kraken, mixela, gelo a vlastne všetko. Pamätné boli rozbíjačky u Gabiho, keď mu nikto nebol doma. Padalo sa na balkóne, mamine priesady sa kotúľali dole z prvého poschodia.

18. Octobeer 2012 Bristol United Kingdom

Leto 1992. Do rúk sa mi prvýkrát dostáva Nahý obed od W.S. Burroughsa. Po pár kapitolách dielo zavrhujem.

Sirup, už v tej dobe prvý bubeník Mordum vybavil skúšobňu v ich bráne na Benadovej ulici. Nehrali sme na struny, ale na nájomníkove preťažené nervy. Správca brány bol paradoxne cigán, takže každý večer si do sušiarne chodili zabrnkať členovia dvoch rómskych rodín. Zistili sme to podľa toho, že sme mali preladené gitary. Inak oni bašavelovali cez deň priamo v byte na husliach, na harmonike, na prvom poschodí. Moc dlho to netrvalo a prišla petícia od obyvateľov ulice, ktorí nepočuli doma svoje televízory a dožadovali sa tiež zosadenia Róma z postu správcu.

Stalo sa tak na jeseň 1992 v mojej bráne. Roman za mnou osobne prišiel, či s nimi nechcem hrať v Mordum. Skúšobňu mali v myslavskom kulturáku spolu s Nomen Mortis. Najprv sme rezali na ľavej strane baraku, až neskôr boli skúšobne na tej opačnej. Keď som po prvý raz vkročil do miestnosti, Henych si práve rozčesával kilometrové vlasy. Mordum mali vtedy na konte dve skúšobňové demá Psychic Dissection a Spiritual Necropsy z minulého rocku. Sirup bol schopný bubeník a nikdy nemal paličky. Pomocou klieští odmontoval z dreveného vešiaku háčik a zo stromu furt odlomil nejakú vetvu. Rezal ako divý.

Najskôr som hral na gitare, potom sme sa presťahovali do miestnosti priamo pod pódiom a opäť som sa chopil basy. Cez šepkársku búdku sa dalo dostať do sály, čo sme využívali ráno po diskotékach a svadbách. V útrobách skúšobne mizli tyčinky, koláče, cigarety, stratené drobné a víno. Bolo to vynikajúce obdobie, vytvorili sme množstvo skladieb, dokonca aj uletený projekt Haliganda – Dancuľation of the Kolesárium. Sirup hral na gitare a spieval, Roman hral na bicie. Atmosféra odvrátenej strany pivnice. Vynaliezavá riffová stavebnica. Boli v tom zakomponované dokonca riffy od Ministry – N.W.O. a Sonic Youth – 100%. Zúčastnení si isto spomenú na skladbu, kde bol činel. Kazeta sa samozrejme stratila.

Náhly koniec nastal po jednej jarnej noci nasledujúceho rocku, keď si tam prišli trošku zahrať Sirup a Števo. Ráno, keď som prišiel na skúšku, ma okrem rozhnevaných Nomen Mortis čakala kopa rozmlátenej aparatúry a všetkých fľašiek od piva. Medzi rozbitými vecami sa našli zlaté hodinky patriace údajne Sirupovi. Dokonca ani stará almara neušla vyčíňaniu spomínanej dvojice, spolu s dvoma asi heligónmi, to sa už nedalo zistiť, čo to bolo. Najviac rozzúrený bol Roman, prisahajúc tvrdú ofenzívu vinníkovi. Po pár hodinách sa tam zjavil Števo aj so Sirupom, na plech jak žito. Ten, po ich príchode svoje hodinky hneď spoznal a zároveň potvrdili, že to majú na svedomí. Števo, spôsobom sebe vlastným, sa drzo vypytoval: „Čo sa to tu stalo“ Čo sa to tu stalo?“ Zatiaľ čo ostatní zúrili, ja som skrýval smiech. Bol to rozpad kapely a nové skladby zmizli nenávratne v minulosti. Celá udalosť vyvrcholila bitkou pred nejakým barom na Terase.

Dr. Metal, gróf Monte Ancikristo Je to kňaz-hrdlorez a metalovú inšpiráciu kedysi čerpal z televízie NSR.

Myslím, že na Kukučínke sme si zahrali ešte niekoľko krát.

Začiatkom leta Števo narukoval na vojnu. Jeho odchod určite zaregistrovali všetci obyvatelia blokov okolo škôlky na Luníku I. Dav rozbesnených metalistov, konečne sme mali všetci poriadne dlhé vlasy, Števo ostrihaný dohola, odniekiaľ hrá Pantera – Vulgar display of power. Pokračovali sme v Reflexe. Bol to autobus, prerobený na svojský nočný bar, bludný koráb plný prízračných pasažierov. Skončili sme ako uzimená hŕstka niekde pod kamiónom, začalo pršať. Kľukaté uličky mesta sa vynárali do modravého úsvitu. Opustený cudzinec sa zatriasol od zimy a upravoval si svoj roztrhaný kabát.

Rozrastajúca sa smečka presídlila z Plecháča do vtedy ešte slušného podniku Pod starým hradom. Čašník s bielym obrusom cez ruku, sviečky a tak. Doslova v priebehu pár dní tam už okrem nás nevkročil nikto iný. Vzbúrenci teraz predstavovali miestnu elitu, ktorá udávala spoločenské rysy a postoje. Trendom bolo hľadanie odpovedí na otázky, ako sa zjebať. Emancipovaná mládež odmieta súkromie a vyberá si život v centre mesta. Taká koncentrácia sídliskových vyvrheľov ponecháva vo vnútri hradieb dostatok miesta pre rôzne činnosti, čím je miesto sebestačné.

Ja som sa tam dostal prvýkrát okolo 19. októbra 1993. V teň zvykne mať narodky Gabi, ktorý ma tam pozval. Po chvíli blúdenia som našiel vchod do Hradu. Bolo tam zopár neznámych elitných psychopatov. Pri bare vyvádza nejaká kreatúra, ktorá bola pôvodne šrac, nad stolmi visí hustý mrak dymu, popolníky pretekajú. Devätnásť ročný xicht hovorí o starých časoch a mäsiarsky učni si citujú z Manifestu krutosti. Zo zadnej miestnosti sa valil nejaký hluk. Nahliadol som tam. V prítmí som rozoznal Gabiho. Pred sebou mal asi 20 pív a kazeťák, z ktorého revala Sepultura – Chaos A.D. Práve aktuálny album. Kývol mi, aby som si prisadol. Z toho večera si moc nepamätám. Len množstvo ľudí, x-chlastu a nič o návrate domov.

Niekedy v zime som tam stretol Romana. Mordum začali znovu hrať. Gabi na bicie a Števa zastupoval Štromy z Obliterate. Pod dojmami zážitkov, aké poskytuje iba Paríž Východu padlo rozhodnutie začať pracovať na prvom oficiálnom deme Systems. Ľadová ruža začína pomaly kvitnúť. Opäť v myslavskom kulturáku, ktorý sa pomaly stával generálnym štábom metalu v našom meste.

Názov, ktorý vymyslel Števo, by sa dal rozdeliť na slová Mord a Um. Nevybrali sme si ho však kvôli nejakému skrytého významu. Pokiaľ teda ide o smrť a veľké trendy, ktoré rýchlo kľaknú. On vlastne nič neznamená.

-,,Gabi, vieš jakí sú traja najlepší karateristi na sfete? Chuck Norris, Bruce Lee a Elvis Presley.“ Alebo ,,taký som bol opitý, že som sa ťahal na trávu“, ,,tancoval som s ňou sklaďák“, ,,v noci stál v kuchyni duch a dával mi znamenie. aké? že tam stojí.“ Cigáni z prvého poschodia odišli, s nimi aj Robo, pre ktorého bol najlepší film Ninja 3000 a prisťahovala sa, ako ju Roman ,,Slayer“ neskôr nazýval, ,,white trash“ rodina. Na zvončeku pri dverách sa objavilo meno East 17.

Konečne som zmaturoval a učebnice so zošitmi boli pripravené na kremáciu. Števo sa vrátil z vojny, spoločne sme to oslávili, prestali si nadávať na matky a tak sa začalo leto 1994. Ako jediný sme nemali žiadne demo, ale aspoň tričko s naším logom, ktoré mám doteraz.

Hrad fungoval na plné pecky, spolu s ďalšími atrakciami ako Tuba, Excenter club a Solo. Mnohým z nás sa podarilo dosiahnuť do spomínaných podnikov zákaz vstupu, niektorým aj doživotný.

Opísať leto 1994 je ťažké ako nechať diamant na ceste, ako odsťahovať sa z domu v Alpách, nemožné ako krasokorčuliarka v dobe kamennej. Nedajú sa vylíčiť jednotlivé dojmy pri putovaní spomienkami v čase. Je to ako pokúsiť sa zlepiť obraz z kaleidoskopu, rozbitý na tisíc kusov a neviem, kde skôr začať.

Láskyplná štatistika úmrtí, ťažkých otráv alkoholom a omamnými jedmi by bola prázdna litánia.

29. apríla 2013 pondelok Furča, Paríž východu

iba raz za život

Hrad... podnik nehonosiaci sa titulom rockový, avšak jeho význam rástol s každým ďalším pivom. Hlavne v nočných hodinách, keď už na Srí Lanke svitá, je väčšina barov a myšlienok zavretá. Vysnené miesto každého metalistu. Reprezentoval svojský životný štýl s vlastnou estetikou, niektorí z nás ho mali možnosť zhliadnuť na uliciach Amsterdamu a Berlína, v dedinách ich oddaných prívržencov a švajčiarskych squatoch. Od členov kapiel až po ich fans, od minulosti po nejasnú budúcnosť bola táto diera spojená so všetkými druhmi. Aj bez peňazí, po tmavých kútoch. V nepredstaviteľných kvantách, že to pripomínalo nechutnú pažravosť súťaže v pojedaní hotdogov. Nestriedmosť tohto druhu patrí k metalu a stojí za rozsiahlu rozpravu.

Je nejaký piatok. Temný a chladný Hrad, pochmúrny a tiaživý tieň ako pozostatok studenej vojny. Betónová plocha, ako predurčená k uskladneniu jadrových rakiet. Záhrada plná haraburdia, surfujúca na krvácajúcom alkoholikovi. Pripomenie vám, aké skvelé veci pohltila zem. Chýba už len ostnatý drôt. Aká šupa je človeku naháňať strach. Zmes odpadu je nepredstaviteľná. Vzduch nepríjemne páchne. Výrazne a prenikavo, ako mŕtvolný surrealizmus na jar. Toxické blato a výkaly prostitútok. Zaujala jedna s vytetovaným logom Mordum nad rozkrokom. Zvracia sa všade. Patkane tu páchajú samovraždy. Prosím záverečná.

31. Oktobeer 2012 streda Bristol UK 48 Hellside ave. Halloween

DESIGNTEGRATION

Hrad sa vyrovnal temnosťou Gigerových barov v Churu alebo v Gruyéres. Dni, keď bol v krčme len jeden krígeľ a z toho pil Roman Skokan, ktorý tam čapoval pivo. Alebo tam nebolo dostať nič. Nosili sme si vlastný chlast z nonstopu Žltá strecha. Raz tam zavítala akási manželská dvojica. Objednali si dve vodky. Rozhovor ďalej pokračoval: ,,ešte dve vodky“, ,,vodka už nie je“, ,,tak dve borovičky“, vypili, ,,ešte dve borovičky“, ,,borovička už nie je“, ,,tak dva rumy“, dostali to, ,,ešte dva rumy“, ,,rum už nie je“, ,,ja ti som vravela, že sem nemáme chodiť.“

To bol následok nepretržite trvajúcej Neckroparty.

-,,Ja nepijem vodu, ani kávu. Ja pijem len víno a kávu a nepreskúmané ponurosti, pod kolesami vlaku, ktorý nevnímam. Kvílenie a rachot ešte nevyskúšaných depresií. Deštrukcia zle vystavaných sídlisk a drobný dážď, ktorý nikdy neustáva. Vtedy... vtedy sme tu vyrastali a teraz uctievame Necroparty. Zvuky po zotmení, na ceste domov a na tripe.“

-,,Phil Collins, ta phime aj my.“

-,,Ta co, Gojko Mitič?

-,,Ber do usta, koľko cítiš.“ –

Šrac vstane ráno o šiestej, dá si svoje prášky a vajíčka. Vypije fľašu Don Perignon a polku brandy. Dá si pár piluliek s dlhotrvajúcim efektom, trochu šampanského a vyrazí do mesta. Chcel by asi žiť na osi ,,pódium-väzenie-štúdio-blázinec.“ Zabalí to o 4am a všetko začína nanovo. Ďalšie prášky, ďalšie okná a nočné mory, ihly s priemerom biliardového tága, 70 percentný likér na hladine kávy, izba je zaplavená ľudožravými rastlinami s prianím skorého uzdravenia. Dlhý zosun bezduchej špiny blatom. Prestane piť v šesťdesiatich. Pretože kľakne. Alebo ho nájdu už skôr za pracovným stolom s ampulkou benzedrínu v jednej ruke a so škatuľou alnagonu v druhej. Samovražda sa mohla vykonať bez obžaloby a bez nároku na verejný súd.. Keď furčania vychádzali skoré ráno z domu do roboty, aká im ešte zostala v tomto ochromenom meste, neraz natrafili natrafili na feťáka, dealera alebo bonzáka, obeseného vo dverách obchodu, resp. obhoreného pri stĺpe hanby na námestí. Dark side of the Doom.

-,,Nechám to ísť týmto tempom ešte dva rocky a potom sa trochu stiahnem.“ – šrac k svojej matke na šveto ´79.

Nefajči. Odpoj telefón. Televízor nekupuj. Nepi temné koktaily. Nemíňaj love. Nejedz mäso. Nemaľuj sa. Nehul. Ohoľ sa a nájdi si prácu. Dohliadni, aby tvoja izba nezarástla burinou.

Od ohorku si zapálil ďalšiu cigaretu. Pozrel na telefón položený na stole vedľa tv-bedne a vybral sa limuzínou na socku pre podporu.

Hrad ponúkal neobmedzené možnosti zábavy. Pozri sa na moje stehná, odchádzaš do grindovského zmätku a ja sa nechám fotiť nahá. Starobylé múry, nepredstaviteľná hrôza a strach sa vkrádajú do obydlí v centre mesta, zavýjanie vlkov a šelest netopierích krídel silnie. Mladistvý underground. Dready a tričká z Toxiconu kúziel. Celú noc s nimi pijete slivovicu Muertos na námestí Domu vášho sveta.

Raz sme vytrepali asi sto kilovú vaňu na strom. Zabralo to niekoľko hodín a spústu námahy. Výsledok však stál za to. Majiteľ pri pohľade na to upadol do choroby myslenia, ktorá sa prejavuje odrhnutím cerebrálneho kortexu od akejkoľvek motivácie Okrem vane tam bolo aj nejaké koleso a dva fúriky, ktoré sme spolu s Vrabcom a Pištom Horrorkom ukradli robotníkom pri oprave Hlavnej ulice. Keď pršalo, Hrad bol plný vody. Pre nás to však nič neznamenalo. Sedelo sa na stoloch, k baru sme chodili po stoličkách a pilo sa ďalej odporné domáce víno, ktoré tam ako jediný artikel mali najčastejšie.

Medzi častých hostí patril Mengele / R.I.P., bratm/. Ešte pred revolúciou ušiel do Rakúska, aby nemusel ísť na vojnu. Domov sa vrátil dosť bohatý, ale všetko prefetoval. V drogovom delíriu písal knihu o psychických ventiloch a mozgových operáciách pomocou hypnózy. Génius temnoty. Život inšpirovaný osudmi schizofrenického chlapca, rozpadnutého do 23 rôznych osobností. Mal vždy dobrú náladu, nosil triko S.O.D. a na šiltovke plošný spoj z rádia, akože tretie oko.

Na plech sme počúvali na walkmane Cypress Hill. Maximálne na bomby, tak aby sme nepočuli svoj hlas a opakovali sme ich texty. Vznikali slová ako ,,kafusta, mimo kavrale, papa Karaho a stoj, kapitán Pindaloka.“

Nočné vniknutie do malej kaplnky, plnej ľudských kostier.

Novembrové číslo slovenského Metal Hammeru prinieslo článok „Cassovia hard sector“, kde spomenuli Nomen Mortis, Obliterate, Contempt, Social Silence, The Weed a Erytrosy. O nás napísali že sme zatiaľ bez dema, bez otcovho kotučáku, naším základným krédom je kritizovanie ľudskej bytosti a textová stránka sa prednostne zameriava na duševné a fyzické ničenie človeka. Jednoducho homeless sapík nebýva hercom v sladkej milostnej romanci, ale skôr v pornografickom horore. Aj keď sa snažíme prehovoriť k svojej generácii, vlastne nemáme čo povedať. Ty sám si Youniverse.

14. Novembeer 2012 St. George park Bristol Uk

Do Hradu sme chodili ešte začiatkom leta 1995, keď ho navždy zavreli. Smečka stratila svoj domov. Na ulice sa znášajú tiene. Ponáhľajte sa prosím, záverečná.

Následkom toho sme častejšie navštevovali Excenter club, kde ste mohli sedieť aj bez peňazí, po tmavých kútoch na paletách a Stellu, krčmu za Tubou. Vo vedľajšom dome skúšali Obliterate. V obidvoch podnikoch nás neradi videli.

Dávali sme vzorne dokopy materiál na demo Systems.

Na jeho nahratie sme zvolili štúdio Exponent v Šulekove. Vtedy to bol slovenský Morrisound a pracovali tam dvaja členovia Gladiator. Mesiac pred nami tam nahrávali Erytrosy, s ktorými sme mali spoločnú skúšobňu. Prišli sme tam na pár júlových dní. Spolu s nami aj Kaja, odhodlaná nám variť. Mali sme trošku obavy, či to stihneme nahrať a tak sme vypustili jednu asi deväť minútovú skladbu. Volali sme ju ,,film.“

Štúdio bolo v malom rodinnom dome, dalo by sa povedať, že na cintoríne. Nebol tam žiadny plot. Hroby sú z čias, keď neboli na ne prachy. Kríže sú zo všelijakých plechov a rúr, akoby niekto vydrancoval šrotovisko.

Nahrávanie šlo ľahko, vďaka poctivému skúšaniu, takže sme mali aj dosť času vysedávať v miestnej krčme. Hneď si nás tam všimli štamgasti a vypytovali sa ,,čo ste tu na výlete? vy tu nahrávate? šak len zo šenku do šenku chodíte.“ Zoznámili sme s jedným z mála tamojšich metalistov, ale už si nepamätám jeho meno. Košičanov si už stihol obľúbiť, keďže tam predtým chlastal s Erytrosy. Nám sa páčila jeho hláška ,,hybaj do piče, úchyl.“ Každý ho tam poznal, k jeho kamošom patrili aj Petero, Papalo a Božik, ktorý sa cestou domov zrichtovaný opieral o bicykel a neustále padal. Do hospody dovliekol kazeťák a púšťal na bomby metal, týpka vychádzajúceho z holičstva počastoval otázkou ,,bol si sa strihať, Flinstone?“

13. máj 2013 pondelok Furča Košice

Po návrate do Košíc sme sa stretli s obrovským záujmom o naše demo. Počúvalo sa na walkmanoch v Stelle za Tubou. Toto sme fucked nečakali.

V booklete sme pozdravili kapely –

Social Silence, Strait Jacket, Obliterate, Contempt, Nomen Mortis, Mentally Parasites, Nonconformist, Chromatic Absurdity, Erytrosy, Xibalba, Bread, The Weed a indivíduá tých čias – Kaja, Rado ,,Tiško Tichonov“, Braňo Janitor, Čaba a Čaba II, Marek Hokej, Roman Mezei a Nancy, Heňa K., Vlado Kyseľ, Miki Kizman a Andrea Simonyaková, Feri Jaršinský, Erik Varga, Pes, Joži Cuper, Joži ,,Sepultura“ Balog, Grinder, Marcel a Milan Pochanič, Skipo, Veslo, Sepko, Igor Holeczy, Miro David, Živý, Rado Šuchta /R.I.P./, Muco, Ica, P.L.A.Z., Doktor, Maja, Janči Pramuk, Jesus from Phantasma, Jašter, gangstaz from the z Lunika jena.

Spomínaný koncert bol o mesiac na to v auguste. Prvý v tejto zostave. Úspech nahrávky nám zaručil oddanú podporu fans a ťažkú pokuťákovú expedíciu na západné Slovensko.

Asi 30-členné košické zojo pilo a robilo bordel, kde sa len dalo.

Ulice boli vyľudnené. Všetky obchody sú opustené. Ponúkajú iba pavučiny, ticho a strach. Na večernej prechádzke niekto hádže psovi kladivo. Ako z dosiaľ nepublikovaných učebníc chemického myšterizmu. Nejakým zázrakom sme našli tú krčmu, kde mal byť koncert. Bola tam obrovská záhrada s drevenými stolmi a pódium.

Asi polovica z nás hneď odpadla. Zvukovú skúšku som odmietol, pretože som nevedel, kde je zvyšok kapely. S Vilom Hajnalom a Ferim Jaršinským sme ležali pod korunou obrovského stromu pred vchodom.. Na base chýbala E-struna. Ani s pomocou kombinačiek sme ju nevedeli natiahnuť, lebo tam nebol ani ten motýlik, tam kde sa to ladí. Nechápem, ako ju Vilo ladil, basgitara bola totiž jeho. A načo dával strunu dole. A načo som ju tam vlastne ťahal. Koncert dopadol dobre, aj vďaka mohutnej podpore našej smečky. Ja som bol na štruti. S požičanou brugou za 18 baby som dal bombu do stĺpa v strede pódia, ktorý podopieral plechovú strechu.

Prepili sme všetky prachy a kde sme strávili noc, to dnes už neviem. Návrat do Košíc trval celú nedeľu. Bolo ráno. Každý sa snažil dostať domov ako vedel. Mokrý, Vilo, Sepko a ja sme boli bez peňazí a bez lístkov. Aby sme to urýchlili, nastupovali sme len do rýchlikov a zastávku po zastávke sme sa prehrýzali k rodnej diere. Boli sme hladní, že by sme zjedli aj smrtke piču, drzí a fajčili sme všetci naraz posledné cigi na záchode. Cestou, na nejakej stanici, sme stretli Grindera. Bol na tom ako my, so strapatými dlhými vlasmi vyzeral ako pračlovek v tričku Cannibal Corpse. Cestoval rovnakým spôsobom, ale sám. Asi v dvoch tretinách cesty sa nad nami zľutoval dzivý sprievodca a nechal nás dôjsť do Košíc. Bol večer. Západné nebo sa zalialo červenou žiarou, akoby šlo o odraz obrovskej vyhne. Pokuty som splácal ešte niekoľko mesiacov. Pomalými krokmi sa mi vkrádali pod kožu.

18. február 2013 Praha, Karlovo náměstí

Brutalmania

sedím v kaviarni Rudého nebe, v meste sa nesmie predávať alkohol, zelenina ani tabak

Rock 1996 sa začal bitkou s náckami o squat Zelený Dvor.

Dňa 8. februára sa stalo čosi nevídané. Boli sme v rádiu Kiks predstaviť naše demo a skladba TheNeedle sa ocitla v rebríčku rockovej hitparády Jazdci v búrke. Prezentovali sme sa parádne, moderátor Chris, Števo a ja zbažení jak divé svine. Udržali sme sa nasledujúce tri alebo štyri kolá stále na desiatom mieste v ťažkej konkurencii. Na vrchole sa striedali Sepultura, Down a Ozzy Osbourne.

Na jar 1996 vyšla v slovenskom Metal Hammeri Henychova veľmi pozitívna recenzia na Systems, kde nám skomolili názov na Hordum. Mne sa to furt páči. Akože horda. Alebo mohli dať rovno Morduj.

Boli sme takmer nonstop zavretí v myslavskej skúšobni a pripravovali nový materiál s názvom Egoism. Cez jeseň a zimu sme chodili do baru Poľovník, odkiaľ nás po pár škandáloch vyhodili. Hluk, drzosť, jebnutá vizáž. Čo iné.

Zhruba v tom čase nás odmietli prihlásiť na prehliadku amatérskych kapiel spolu so Social Silence a Mentally Parasites. Že takých ako my tam nechcú. Vieme, o kom je reč, ty zvadlá píčo ! Zvädnutá ako ruža na hrobe Edith Piaf.

Deviateho marcového dňa sme odohrali koncert v Atrium clube na Luniku 1, spolu s kapelami Bread, Social Silence a pražský Zengeboos. Gabi v ten večer bubnoval vo všetkých troch košických bandách. Česi neprišli a týždeň predtým, z nevysvetliteľných príčin, opustil Robo Kuzma Bread. Klub bol preplnený, z bezpečnostných dôvoodoov už nechceli púšťať dnu. Tí, čo zostali vonku ma prosili a hulákali, nech to nejak vybavím. Ženská v office so studeným výrazom intergalaktického byrokrata ma asi päť krát odbila, že to nie je možné, pretože tam nie je požiarny technik. Musel tam byť, pri množstve viac ako 200 ľudí. Vysvetlite to však metalu chtivému davu. Všetci začali preliezať železnú bránu a prepchávať sa medzerami v múre. Asi tak ďalšia stovka. Tá ženská sa ma už len spýtala -,,čo ste vy vlastne za kapelu?“ a otvorila vchod. My sme také dačo nečakali. Boli sme slávni.

Vypredané Áčko až po strechu, ľudia lietali z pódia. Gabi zmakol bez problémov náš repertoár za niekoľko dní a ešte na konci odbúchal cover od Sepultury – Rattamahatta, hoci ľudia kričali ,,ruc blato ruc“. Jasné, že sa jednalo o aktuálny a nevídaný etnometal Roots bloody Roots. Aby bol dojem čo najvernejší, hrať mohol, kto len chcel. Príležitostní perkusionisti rozobrali bicie a prevýšili počet gitaristov. Je to vo vzduchu okolo vás, počúvate odkaz džungle, telepatické piktogramy. Existuje ešte video, zachycujúce ten chaos a pár sekundový útržok rozhovoru s nejakým novinárom.

Cez leto sme chodili na pivo do rozľahlej záhrady so slnečníkmi s názvom Peklo.

V septembri toho rocku sme odohrali ešte jeden koncert pod názvom Septembers Totentanz v B – Klube Barca. Mali sme tam viac hviezd, než ste mohli vidieť na nočnej oblohe vďaka smogu. Citujem Henycha, ktorý spáchal recku vo vtedajšom slovenskom Metal Hammeri –

-,,Uskutočnenie tejto akcie bolo svojím spôsobom zázrakom. Pri všetkých tých starostiach a problémoch, súvisiacich s organizáciou podujatia takýchto rozmerov, sa nemožno čudovať, koľko bolo okolo neho zhonu, nervozity a zbytočných konfliktov. Nebyť finančnej a mediálnej podpory, táto akcia neuzrie svetlo sfeta. Fesťák zhodou okolností pripadol na deň jesennej rovnodennosti. Preto Septembrový tanec smrti. Účinkovalo desať kapiel – Lunatic Gods, Bread, Nomen Mortis, Mordum, Protest, Social Silence, Obliterate, Deflorace, Ideas a Contempt. Pôvodne ich malo byť dvanásť, ale blaváci Testimony a Ektomorf z Maďarska sa ospravedlnili. ... Ako prvý sa medzi reflektory a kombá dostavili domáci Bread. V tejto kapele dnes okrem frontmana a zakladajúceho člena Jančiho Kittnera figurujú ľudia zo Social Silence, Mordum a Contempt. Ich mix moderného metalu a HC si už v Košiciach získal obľubu, takže publikum sa chytilo okamžite. Ohlas boľ veľký, chaos ešte väčší, hlavný showman si pri stage divingu stihol aj nohu vykĺbiť. ... Vystúpenie Mordum, to bolo ozajstné undergroundové peklo. Nasadenie tejto svorky je na koncertoch obrovské. Dokážu svojou hudbou strhnúť tak deathové, ako aj HC publikum. Pod pódiom aj na ňom to vrelo, zvuk bol relatívne znesiteľný a niet sa veľmi čo čudovať, že demo Systems išlo na dračku.“

Je pravdou, že Janči skočil uprostred skladby z pódia aj s gitarou a zlomil si pätu. Len dodám, že platiacich bol asi 450, plus minimálne stovka vtrhla dnu zadarmo. Bolo tam tesno ako okolo pásu cudnosti. Na pódiu nám robili spoločnosť Slnko a Kajo z Erytrosy, prvý menovaní vyzýval ľudí v štýle - ,,čo ste prišli na Baywatch? Neskáčte len vpredu, ale vpredu aj vzadu.“ Potom sa nám týždeň ospravedlňoval, že nám dojebal video. Práve naopak, bolo to nepríčetné žičo, ľudia sa vrhali z pódia tak, že sa mi tep zastavoval. Zvuková stena musela vytvárať priam fyzické zážitky, pretože v závere diváci nadšene dupali aj po červenom saténe v lóžach. Videokazeta našťastie ešte existuje.

Hľadisko sa zmenilo na vibrujúce futuristické mesto. Obrovský labyrint uličiek a chodieb, plné nehlučného šumu, kde každý každému rozumie. Je to sen, po ktorom sa vám bude cnieť. Ale budúcnosť už nie je to, čo bývala. Čítate tieto hlupakoviny a prehrýzli ste sa textom až sem. Koniec koncertu. Východ je vlastne slepá ulička. Späť do rannej reality a medzi ponuré trosky. Čakajú na bus, na franky z banky, až im začne baviť, na rekonštrukciu osobnosti, až prídu na rad u drahého Doktora, než otvoria Krčmu Krčmu, čo chirurgom uľahčuje prácu. Než si uvedomia pripojenie. Stále realita? Je to parazitická okupácia – prítomnosť pozmenená. Okolo lieta vírus ohyzdnosti, zúrivosti, strachu a čaká na bod vstupu. Celé oblasti myšlienok a pocitov infikované.

Zavreli Excenter club. Na jeseň výprava do Prahy.

Na konci leta nás samozrejme z Pekla vyhodili. V októbri som skončil civilku a v skúšobni sme nahrali sedem skladieb, ktoré sa mali objaviť na ďalšom deme Egoism. Tú kazetu mám našťastie ja. Bolo to riadne surové a podľa mňa by to bolo lepšie ako Systems. V ten istý deň sme stvorili psychedelickú nahrávku projektu Moriaktor – Mŕtvy otec sa vracia. Števo-spev, Viktor Baladár-bicie, ktorý vtedy spieval v Obliterate a ja sme richtovali momentálne halucinácie. Kazeta ešte existuje vďaka mne, pochopiteľne. Absolútne nečitateľná chaotická hluková guľa, z ktorej vyliezal buchot bubeníka a Števo hlasom pomätenca vykrikoval svoje šialené historky a vízie rovno z hlavy–

-,,Čorti už prichádzajú, do pekla ťa odvádzajú, rohatý Lucipeter, štrikuje tvojej matke sveter“, alebo ,,otec je v skrini, zbili ho skini, hotový je na strechu, polámala na ňom tvoja sestra varechu.“ K tomu rytmy zrezivělých gitár búšiacich do popraskaných zvonov stredovekej lanskej pouličnej vojny.

Jeseň 96 sme prežili v bare Malý Gemer, ako sme ho nazvali. Centrum pre ľudí, ohrozených životom.

Keď nás odtiaľ vyhodili, nasekali sme do Neba, v čase zimy interiér baru Pekla. Tam sme vystrájali to, čo všade až do jari, kedy nás odtiaľ vykopli.

Nič nebaví, vracaj love, kedy ide dvanástka.

Víkend sme zakončili nedeľným futbalom na ihrisku za internátmi. Chodila tam celá smečka. Hráči sa pomaly trúsili, niektorí tam už spali pár hodín pred začiatkom. Triezvy bol málokto, veľa času zabralo zisťovanie kto je s kým a na ktorú bránku sa hrá. To obdobie trvalo asi do začiatku leta 1998 a nikdy na to nezabudnem. Bola v tom mágia a veľké priateľstvo.

2.3.2014Furča KE

Veranda

Na V.N. 1997 v Tróji vtedy na Terase. Tú krčmu sme zosquatovali hneď potom, ako nás vyrazili na jar z Neba. Po pár týždňoch nás aj tu odmietli obslúžiť.

Cez leto sme často chlastali v parku na Luniku I, alebo už v spomínanej škôlke, možno aj pod čierno zeleným tornádovým nebom. Nekupuj plesnivé drinky. Niekedy sa vyhýbaj noci...

Banda chlapíkov z inej galaxie podporuje len a iba brutal. Ich banda má názov Brutalmania. Chcú získať ten vyjebaný Testament. Strieborné spony a tvrdé dosky. Vo vnútri sú ampulky a skúmavky. Vzájomne prestupujú jedna druhou. Chemické názvy. Nedajú sa vstrebať. Zasunuté papiere s rozkreslením akejsi technológie. Čiernym atramentom a v starogermánštine niekoľko verzii časovej schémy pre postupne dodávanie nehmotných preludov do neznámeho chemického procesu. Každá stránka je fantastická krajina, označená mesačnou fázou.

Zákonom Testamentu sú Lebky. Odsúdený si prečíta Testament a pred očami sa mu zjavia francúzsko-ruská rodina živých mŕtvol, The Night Stalker, Lebky a Testament. Následky sú strašné. Neščešnik upadne do Coma virgilis, stane sa členom sklamanej generácie, ktorá fetuje na cintoríne, neskôr bude predávať párky vo Veľkej Pyramíde a chlieb z kostí, ktorý produkuje jedy pri rozklade Bun-hodu. Pri rozpade buniek úplne rozleptajú Veľký dlh čiernym prívržencom. Testament v kombinácii s Toxiconom kúziel sa mení v priestore a čase. Taxíky ako purpurové chrobáky. To je jedno. Thrashment. Je iný na dennej strane, kde ho k minulosti, k pyramíde, k páchnucej krčme zabalzamovaný stláča k Planéte slnečný vietor. Na nočnej strane vytvára mestá poliate cukrovou glazúrou a milióny kilometrov dlhý chvost.

Vydali sme 700 kaziet Systems a zapálili ich na poli vo Švédsku. Umiestnili sme svoje album do stredu pozornosti aj vďaka magazínu The Face, kde sme ponúkli posledných päť kópii po 10 000 korunách. Použili sme taktiku punku, využili sme šokový terorizmus death metalu zo začiatku 90. rockov a stali sa tak jednými z najpredávanejších debilov na Furči.

Zošalenetí poslucháči nasadali po celej Amerike v panike do aut a utekali z miest, skrývali sa v kostoloch, vyrábali si improvizované plynové masky. A to všetko aj napriek opakovaným upozorneniam, že iba o púhu fikciu. Niekto si v heroínovej inšpirácia čmáral žiletkou na hruď kresby z rocku 1923.

V tom rocku sme odohrali tri koncerty. Začiatkom leta na Opátskom v Jánošíku, kde som išiel, ale nedošiel. Cestou som sa ožral s Jančim Loškárom /R.I.P./, ktorého práve pustili z basy. Z toho večera ešte existuje videozáznam ako si zvyšné trio hravo poradilo bezo mňa.

-,,Okrem toho bol známy tým, že často odišiel z pódia len niekoľko okamihov po začiatku a už sa nevrátil.“

Druhý na Dargove, to bol brutal.

-,,Človeče, ja si z tej akcie pamätám nás, vás, možno tam ešte hrali Social Silence a zvyšok lokal punx.“ – Henych.

Okrem nás tam ešte hrali Nomen Mortis a Social Silence, kde bubnoval Gabi. Ako ináč, dovalila sa tam celá naša smečka. Cesťák nám nepreplatili, ale dali nám demižón vína, ktoré sme vypili. Najprv vystúpili nejakí detskí punkeri, s vlasmi od temperových farieb a potom ďalší týpci skúšali napodobniť práve módny mix hardcoru a hip hopu. Alebo to bola tá istá kapela? To už je jedno, každopádne Števo im precízne servíroval prepracované urážky. Spomínam si na úryvok anglického textu, ktorý medzi nami rezonoval ešte nejakú dobu - ,,hoč en skoč, en evribady moč.“ Nejak tak. Social Silence hrali z Košičanov ako prvý. Slnko pálilo, bolo popoludnie. Hralo sa uprostred lúky na nízkom pódiu z drevených paliet. Dookola chatky. Bol to nejaký campingový tábor. Potom začalo pršať, rozpustené temperky tiekli po tvárach a krkoch punkových detí.

Koncert sa prerušil a začal sa presúvať do akéhosi baru, či čo. Trvalo to strašne dlho. Košičania vytrvalo chlastali, hulili, demolovali, čo sa dalo a Vilo Hajnal s Ferim Jaršinským sa stihli aj pobiť s miestnymi. Slnko ako stará zlatá minca sa pomaly sťahovala z obehu.

Cirkus pokračoval niekedy po polnoci, tuším. Veľa si už toho nepamätám, šak viete prečo... Pred nami hrali Nomen Mortis. Debilnejšie miesto na koncert som od vtedy už našťastie nevidel. Všetko sa to odohrávalo tesne pri schodoch, na akomsi malom balkóniku pred vchodom do tej budovy. Možno vo vnútri bola malá sála na svadby a tak, ktorú sa nepodarilo narýchlo vybaviť. Zvuk, zvukár a aparatúra boli mizerné. Henych sa márne snažil spievať s dvomi mikrofónmi. Po pár minútach to vzdali. Pokiaľ sa dobre pamätám, my sme skúsili niečo vyprodukovať asi o pol štvrtej ráno. Áno, vidíš dobre, milý čitateľ, ak si vydržal až doteraz. Teda presnejšie len zvyšný traja. Ja som ležal rozbitý po celom dni čakania vo vedľajšej chatke. Feri Jaršinský ma násilne ťahal z postele, ale trval som na tom, že môžem jebať hrať tak neskoro. Zvukár bol asi hluchý, počul som Števa, ako mu niekoľko krát vraví, nech dá hlasnejšie mikrofón. Zopár ráz skúsili zahrať jednu skladbu a potom to zabalili. Potom nastal nejaký problém, určite kvôli porozbíjaným a von oknom vyhádzaným veciam a vyhodili nás z chatky, ktorú nám predtým poskytli. Na otázku, kde budeme teraz spať, pohotovo odpovedal Janči Kittner –

-,,Tu!“ a vykopol dvere na susednej. Návrat domov prebehol pravdepodobne normálne, nepamätám si na nič šialené.

Posledný koncert v tom rocku bol asi v septembri v maďarskej Tatabanyi s miestnymi bandami. Išli sme tam na dvoch autách v zostave naša slávna kapela, Papi, Marko, Erik Varga, Maja, Heňa a Kaja. Hrali sme v kulturáku, vyzdobenom ešte v hlbokých dobách komunizmu. Maďari boli veľmi pohostinní. Kuchári opekajú mäso na drevenom uhlí a pečú chlieb v hlinených peciach. Dali nám obložené chlebíčky a dve ovocné torty, do jednej z nich položil Gabi lakeť, keď sme sa fotili kvôli interview do miestnych novín. Návštevnosť bola biedna, zopár tvrdých metalistov sa šarpalo pred pódiom. Števo ich častoval po každej skladbe –

-,,Moc coola Tatabanya, moc coola.“

Bio a historie

23. január 2014 Anuradhapura, Sri Lanka

Systems sa stáva demom mesiaca máj v mesačníku Rock a Pop. Petr Korál nás pripodobnil k americkým majstrom technického death metalu Cynic a Atheist. Rozruch okolo toho sa dostal do všetkých médií a každá mama v domácnosti sa zrazu zaujímala o tých divných chlapcov, čo vykrádajú ešte aj Pestilence.

-,,Čo si to púšťaš za hudbu, synku? Počujem dole nejaký hluk a celkom sa mi to pozdáva.“

-,,Nie mami, som istý, že sa ti to nebude páčiť. To je The Needle od Mordum.“

Posadila sa, počúvala a vstrebávala túto divnú muziku. Odchádzala z izby naozaj nadšená. Je ťažké byť rebelom, keď tvoja máti blažene ulietava nad Systems.

V 90. rockoch minulého storočia vyšli aj v ďalekom zahraničí nejaké recenzie na naše dielo. Najlepšie úryvky –

-,,Toto je najlepšia slovenská death metalová banda, akú som kedy počul.“ – Ewald Provoost, Master of brutality zine, The Netherlands.

-,,Fucking killer stuff.“ – Chris Forbes, Metal-Core zine, USA.

-,,It is cool.“ – Wes Rhodes, Ilbasha zine, USA.

-,,Buy or die!“ – Dark Flowers zine, Hungary.

Panika v Needle Parku, zakázaná cenzúrou už od projektu šesťdesiatych rockov. Jedného dňa vraj kapitán Pindaloka telefonoval Monte Ancikristovi a spýtal sa ho –

-,,Prečo by sme spolu nenatočili film o furčianskej pouličnej love story, o štyroch chlapíkoch zo Západu, ktorí sa rútia kontinentom a roztáčajú celosfetový zlozvyk. Idú do mesta a miestny bakalári sa ich chcú zbaviť, pretože ich považujú za pištoľníkov.“

Ešte v lete som začal hrať v Obliterate a vydržal som s nimi presne rock. Zdá sa mi, že za ten čas som s nimi odohral viac koncertov ako s Mordum.

Jeden z nich bol niekedy vo februári, alebo marci 1998 vo Veľkých Kapušanoch, kde nám vykradli auto. V drsnej kose sme sa neskôr vracali domov bez bočného skla, autorádia, Majinej školskej tašky s videokazetami a zošitmi vzornej spolužiačky, ktorá ich nikomu nechcela požičať a všetci bez búnd. V nejakom stavenisku nebolo pódium, metalisti stáli od nás pol metra a jeden z nich podával Štromimu a mne fľašu s rumom. S Obliterate som nahral v nejakom štúdiu v Košiciach skladbu Breed the Breath. Bolo to kvôli súťaži o najlepší cover od Napalm Death, ktorú vyhlásila samotná kapela. V lete 1998 som z Obliterate odišiel.

So Štromim sme sa rehotali v šialenom psychedelickom projekte, ku ktorému sa pridával každý, kto len chcel, hlavne Maťo ,,Vietor“ Martončík z Nomen Mortis a Rasťo z Caress. Zapojili sme všetky efekty, multiefekty a ultrafekty, krútili sme všetkými gombíkmi na gitarách, basách a kombách a nahrávali sme to na kazetu. Výsledný zvuk bol ako do tónov premenené obrazy Hieronyma Boscha. Žiadny záznam sa nezachoval. Štromi –

,,-Ten projekt nás vtedy rozdrtil. Zopár dobrých vzoriek, celý deň som bol jak puding vymletý... sfetý belzebub ti je svedok.“

Ešte v rocku 1997 v lete bol koncert v Trebišove, kde sme nehrali, ale rád na neho dodnes spomínam. Gabi samozrejme bubnoval v Social Silence, Števo mal projekt Strait Jacket a ešte tam rezali Mentally Parasites.

Klasik entrtejment uvádí, bola sobota. Ver tomu, že dúfaš. Koncert bol v miestnej krčme na dvore, ktorá susedila s kulturákom. Tam práve poobede bola svadba. Ženích s nevestou a hosťami nemo vyvaľovali oči za oknami. Toto určite ešte nezažili. Doslova vypredané na všetkých frontoch. Videli ten chaos a pogo, vlastne tango vo zvieracej kazajke bubeníkovi spoza chrbta. Keď dohrali Mentally, za mikrofónom sa objavil nejaký metalista, asi organizátor koncertu, so slovami –

-,,Tak to bola skupina...“ a nahol sa k Markovi ,,...ako sa vlastne voláte?“

-,,Mentally Parasites.“ a otočil sa späť k publiku ,,...Mentaly Kantes.“ Všetci sme pokľakli.

Strait Jacket mali veľký úspech s jednoduchým mixom Cypress Hill a Onyx. Neviem, či náhodou nie opäť už spomínaný organizátor ich požiadal –

-,,Zahrajte ešte raz totu ,,tap-tárap.“ Hrali ju dookola asi 23 minút a každý sa dral k mikrofónu. Svadobčania ďalej civeli s otvorenými ústami. Pred vystúpením Social Silence všetci hľadali frontmana Meďa.

8. Júl 2013 Košice Furča /23.8.-28.8. pobrežie Čierneho mora

V rocku 1998 na jar sme pod vplyvom alkoholu vyprodukovali minimalistický metalový experiment Ass and the slave of alco. Laboratórium hudobného hluchu. Už vtedy bol venovaný Radovi Šuchtovi. Len tak, že mal rád noise core. Prijal to so zmiešanými pocitmi, lebo vtedy už počúval The Orb.

A dali dva koncerty. Jeden si skoro vôbec nepamätám. Viem, že to bolo mimo Ke, v nejakom kulturáku, kde bola tma jak v rohu. Hrali tam naše bandy a bol tam zlý zvuk. Po včerajšom rozhovore na skúške v utorok 9.7.2013 sme sa zhodli, že to údajne bolo v Sečovciach. Ja si najviac pamätám tú tmu.

Druhý bol v myslavskom kultúrnom dome. Grinder predviedol ako vyzerá totálne nasadenie. Rozbehol sa od zadnej steny pódia vrhol sa dolu. Vpredu bola hŕstka ľudí, ktorí zdvihli ruky, ale on ich preletel a dopadol na zem. My sme zhora videli len jeho nohy ako miznú za davom. Niektorí z publika si možno neboli istí, či niekto len neodhodil svoju bundu. Prestali sme hrať. Na to sa postavil a bolo počuť jeho slová -,, Hrajte ďalej, je to len zub.“ Tento koncert bol nahratý na kameru, ale skôr, než ho ktokoľvek z nás videl, bol nejakým omylom vymazaný.

Na konci leta vyvrcholila kríza v kapele. Roman nás opustil, založil si vlastnú kapelu Carnal a vykázal nás z myslavskej skúšobne. Na jeseň sme chodili do starej Floriánky, kde to bolo každý piatok a sobotu dosť drsné, vďaka množstvu psychopatov.

Z Maďarska nám napísal Erik Zoldi a to dňa 21. septembra 1998. Čítal o nás v Dark Flowers zine a niekde si zohnal našu nahrávku, ale bez bookletu. Veľmi ho zaujímali naše texty a chcel, aby sme mu ich poslali. Nepamätám sa, či sme to urobili. Možno by odpadol, keby ich dostal teraz. Vykrádame frázy z televízie, z časopisov, jeden od druhého. Nepremýšľajte ako, každopádne to funguje. Používame metódu strihu, ktorá sa nezaoberá hrôzostrašnými víziami pri stole akejsi pizzerie na Furči, ale sociálnou kritikou. Intelektuáli im prikladajú význam, o akom sa nám ani nesnívalo. Naše texty sú nelineárne príbehy noci v hlavnom meste dažďovej energie. Prichádza ďalšia, neurčitej dĺžky a ešte väčšej tmy, keď nie je zábava tu byť. Vzduch sa naplnil prúdiacou vodou, krvou pralesa. Príbehy rozprávané ústami idiota, grófom Monte Ancikristom, ktorý vždy hľadá prirodzené vysvetlenie a pochopiteľne dúfa vo vysvetlenie nadprirodzené. Nadprirodzenie. Najlepší fans sú aj tak tí, čo nerozumejú textom.

Z ďalekého Murmanska v Rusku nás požiadal o demo Andrej Kryachko, vydavateľ Opposition zine. Je tam dátum 23. septembra 1998.

Z francúzskeho Shocker Fanzine nás pozdravil Jerome Daulin a posiela nám šieste číslo, kde vyšla naša recka.

Tieto veci riešil Roman, posielal kazety a na všetku poštu odpovedal. Tieto listy mi dal, keď od nás odišiel. A ja som ich teraz našiel v kope papierov, ktorou sa prehrýzam a skladám mozaiku z toho, čo sa zachovalo. Potom som túto úlohu prevzal ja a aj som dostal zopár listov na svoju adresu, na ktoré som odpovedal. Mám ešte doma aj nejaké zahraničné ziny z tých čias.

Nad listami divákov pokračuje. Z Poľska, z mesta Minsk Maz. nám 26. októbra napísala Ela Kulma, aby sme jej niečo poslali o našej kapele a demo Systems. Priložila aj tri známky, ktoré si už môžem dať do albumu, takže nedostala nič.

Z dňa 12. novembra 1998 mám doma list od Armana Shah Adrisa z Kedahu, severná Malajzia. Písal, že pracuje pre Northern Eclipse zine a žiadal nás o interview. Neviem, či sme mu ho poslali.

Z Francúzska sme dostali zásielku ešte raz. V nejakom rádiu mali v úmysle niečo od nás zahrať.

Začiatkom nového rocka sme pokračovali na Jesenského ulici. Hmyz a parazitujúce huby. Plesnivými katakombami prešlo množstvo košických bánd. Kolosálne útroby so zárodočnými bunkami, desu plné steny pokryté neznámymi hieroglyfmi. Zahnívajúce črevá mesta, brloh prevŕtaný švábmi, plošticami a egyptskými červami. Museli sme tam nasťahovať s bandaskami pyretového prášku a rotenonu. Chrobáky. Bolo to jedno. Podzemie pokrývali mŕtve kontaminované zóny, kde sa ani zdochliny nerozkladali. Neprišli sme vo vetre a ohlasujeme príchod smrti.

Toxický svet ti prehryzne tepnu. Myslím, že sa to dalo predpokladať. Nakazená hlina. Nadýchni sa čerstvo skazeného vzduchu a veľmi nezdôrazňuj svoju chemoterapiu. Aj tak ti poviem, to je toho. Táto situácia iba urýchli tvoj rozpad..

Strávili sme tam rock. Marko z Mentally Kantes bol náš nový gitarista, ale nejak sme ho nenadchli a neskôr od nás odišiel. S ním vzniklo prvých 7 skladieb na demo DestroyFuture.

,,White trash“ rodina s dvoma šracmi, čo vyzerali jak East 17 odišli a na prvé poschodie sa prisťahoval Roman ,,Slayer.“ S bratom sme mu jeden večer vysvetlili, aká je tradícia a on najprv nesúhlasil. Ale o pár minút povedal áno a logo americkej kapely je na zvončeku dodnes. Každý deň kontrolujem.

V apríli sme začali opäť chodiť do Floriánky, ktorú sa rozhodli otvoriť Vajgel a Vilo Hajnal. Fungovala do októbra. Veľa ľudí prišlo pomôcť s upratovaním a maľovaním graffiti. Zastavil sa aj Vajglov foter na bicykli a keď neviem koho zbadal, vizionársky predpovedal –

-,,Aj ty tu budeš chodiť? Dávam tomu podniku pol roka.“

Tak to presne aj bolo. Bordel to bol nepredstaviteľný. Ľudia boli každý večer ako urvaní z reťaze, zariadenie ohavnejšie, metal reval viac a viac, ďalej a ďalej, ako v zrýchlenom filme, až do hrozného víru mechanickej dezintegrácie. Personál sa stále menil, najčastejšie bolo za barom vidno Šupku, Vlada Kyseľa a Bieleho.

Okraje stolíkov zjazvené od horiacich cigariet. Zle osvetlený večne otvorený bar. Pod ním, v temnej pivnici sa potuluje Trpaslík, zametajúc vylámané zuby a ďalšie produkty intenzívneho mučenia. Je to strašné miesto, zvnútra celé natreté na zeleno, kde sa muzikanti a bossovia gramofónových firiem stretávajú pri šnupaní pyretového prášku. Niekto kričí na plné hrdlo –

-,,Viete, že ste nebožtíci, nemôžete prestať!“

Mokrý zaťal čakan do barového pultu. Dva dni ho nikto nevedel vytiahnuť. A chvíľu predtým ním rozmlátil vonku dodávku.

V lete 28. augusta v piatok tam bol jediný koncert v histórii toho chaosu. Mordum, 4 Punx, S-3A. Posledná menovaná kapela neprišla vôbec. Previezli sme aparatúru z plesnivých katakomb na Jesenského ulici so Zdenom Parlagym na jeho avii.

Preplnená Floriánka, všetci na plech. Vypredaná džungľa. Metalisti s očami ako lucerny. Niekto predstiera, že do seba obrátil celú fľašu whisky. Nie je to len experiment CIA? My sme mali hrať len traja. Marko sa na to vykašlal. Šupkovci 4 Punx boli hviezdy večera, kde bicie drvil Gabi. Asi 250 total zjetých ľudí. Excelentný stage diving predviedol Slayer. Potom prišli policajti. Celá ulica sa sťažovala na abnormálny hluk. Veslo ich odfajčil spoza mreží, že všetko bude ok.

Keďže Gabi A Števo boli podstatne viac na bomby ako ja, myslel som si, že sa tým pádom hraniu vyhneme. Ale práve naopak. Všetci si žiadali Mordum, tak sme šli na to. Začali sme a asi po pätnástich sekundách nastala tma. Výpadok prúdu. Neviem, či náhodou, alebo na základe sťažnosti sa niekto o to postaral. V totálnej temnote nastal animálny rev. V rozbúrenom ovzduší by som uprednostnil, keby nás rameno spravodlivosti z improvizovaného pódia odvlieklo, čo by vyzeralo obzvlášť dramaticky. O pár minút bolo znovu svetlo a koniec koncertu. Šiel som domov posledným busom, lebo ráno som musel ísť na tri hoďky do práce.

-,,Som gróf Monte Ancikristo a moja Spoločnosť Jedy a mystická atmosféra vám sprostredkuje akýkoľvek cynizmus. Jedine vtedy budú spokojní, ak neprežijete. V zdravom tele, lesný duch.

Uveďte špecifické požiadavky a skúsení priekupníci pre najbližší posledný večer sa postarajú o zbytok noci. Žiadny nihilista sa nezaobíde bez prostriedkov na sebadeštrukciu. Čo iné sa dá robiť, ak prestanete logovať, inhalovať zdochnuté havrany, hltať pilulky a byť na truti? Chcete čumieť na telku, alebo radšej osobný jed? Niečo zvláštne? Čo vás konečne odrovná? Optimálne rozkope? Ultra deadmontáž? Dokonalý toxín, pohodlná otrava v obľúbenom kresle – staré fotografie nestihnú privolať pomoc. Naplňte ich comp požiadavkami a váš osobný jed sa objaví na scéne. A vaše zvratky na scene. Slová ,,dal by som všetko na sfete“ privolávajú diabla, či ním akreditovaného agenta. Obchodujú iba s kvantitatívnym tovarom ako je Čas. Peniaze.“

Slnce stále svieti, ale matne, pretože sa z hôr tiahnu mraky. Nesú so sebou temnotu, akurát včas pre dopad.

Gabiho sme na konci rocku vyhodili. Rozhovor medzi ním a mnou na túto tému sa vždy skončil nadávkami a tak sme onú záležitosť vyhlásili za taboo.

Za bubony si sadol Ďodi z Erytrosy a novým gitaristom sa stal ostrieľaný harcovník Roman Mezei. Pokecali sme s Romanom K. a presťahovali sme naspäť do Myslavy. Tam sme dali dokopy skúšobňové demo Destroy Future.

21.jún2013 nedeľa Furča KE

Na prelome tisícročí sa Paranoid Thrash ocitol medzi ostnatými drôtmi a zákopmi. Nad alkoholom nikto nikdy nevyhral, len metalisti remizovali a ovládli leto 2000.

-,,Najlepší tvoj priateľ je spevák z Exumer.“ - Števo.

Prezývky, staré školské putá, kluby, víkendy na vidieku. Bolo to tam skvelé. Na raňajky borovička, na obed samberg, večera v nemocnici. Chlapík, čo býval oproti vyšiel každé ráno pred dom a kričal -

-,,Nepijem vodu, ani kávu. Pijem len kávu mŕtveho muža, ešte skôr než dostane svoju porciu. A čo máš inak nové?“

-,,Ale nič... kokot mi ešte stále nenarástol, taže nič.“

-,,Vieš aké sú vybrané slová po D? Dyk, dilino, dýka, Deep Purple.“

-,,Ja chlastám len preto, aby som zabudol.“

-,,Čo tým myslíš? Na čo ty, do piči, potrebuješ zabudnúť ?“

-,,Kurva, už si nespomeniem.“

Na náš dom v Sokoli, ktorý sme neskôr museli predať, sme sa vydali krstiť naše nové skúšobňové demo Destroy Future. Trvalo to desať upršaných dní uprostred leta a premlelo sa tam asi 23 ľudí. Roman K., Kiko, Barnes, Duzan, Mrocky, Digy, Wurma, Umelec, Laci, Števo, Ďodi, Roman Mezei a Dada, Komper, bratranec Ľubo /R.I.P./ a David Bohvie, kto ešte... Nejaký tralagáj to roztrúbil, prichádzajú ďalšie autá Zo všetkých kútov galaxie sem zamierila sebranka a chátra, aby sa zapojila do zhubnej, sabotážnej a parazitickej okupácie a rozšírila už tak početné rady ojebovákov, živáňov a špekulantov. Susedia vyrábajú voodoo bábky z našimi podobizňami. Telefón vyzváňa.

Vyjde slnko a my sa snažíme pomôcť, upratujeme trosky, ale ešte stále máme party.

Jeden hjumaník, kšeftár s presýpacím časom, rozlúštil štruktúru totálneho dna. Oslavovať! Obráť do seba základnú jednotku časomiery, t.j. štamperlík rýchlosťou 300 tisíc km za sekundu, ktorá zodpovedá nekonečnému násobku periódy žiarenia, prechodu medzi dvoma úrovňami hyperjemnej štruktúry základného stavu atómu. Pochopil si tomu? Ak nie, daj si ešte, aby si pochopil.

Na náš dom chodil aj Biely s Pištom Hohom, Ivan Vymazalom a celou harcoreáckou bandou. Jeho skladba ,,Nemožem sa vysrať“, ktorú dával na španielke. Bracho sa raz stavil s Mokrým, či prejde susedov kôň cez dvere do verandy. Neprešiel a pán Červeňák, mamin kamarát z detstva a majiteľ tátoša, sa aspoň opil. A keď bola zavretá krčma, odviezol celú sebranku na voze do vedľajšej dediny.

6.február 2014, Pollonaruwa Sri Lanka

more a ostrovy, džungľa a chrámy

V článku ,,Temný zvuk košického hudobného podzemia“ zo dňa 24. augusta 2000 napísal Henych o nás –

-,,Mordum vznikli v roku 1991. Na svojich vystúpeniach si získali množstvo priaznivcov. Nahrali dve neoficiálne demá a v roku 1995 debutovali so štúdiovým demom Systems. Bolo veľmi priaznivo prijaté doma i v zahraničí.“

V tom rocku sme odohrali jediný koncert Sečovciach. Papi bol piaty člen kapely, sediac pri stene púšťal z walkmanu šialené intrá. Henych v článku ,,V Albatrose sa bude operovať“ napísal toto

-,,Ani v dnešný deň si fans najtvrdšej hudby nemusia trhať vlasy z toho, že niet kam ísť. Večer totiž majú možnosť zavítať do už osvedčeného klubu Albatros. Tam vystúpia košické skupiny Thorwald /grind core/ a Mordum /death metal/. Nebudú chýbať ani zahraniční hostia. Z poľského Rzeszowa k nám dorazia grindcoreový Epitome, ktorí nám predvedú svoju show v chirurgických plášťoch.“

Zároveň sme začali pripravovať projekt F.O.R.C., kde okrem Romana M., Ďodiho a mňa hral ešte na druhú basu Erik z Contempt.

-,,Táto kapela začína manipulovať so slávou , uverejnenou v časopise Venušin paholok /apríl, 1984/, ktorý je exkurziou do posvätných zámerov techno-thrashovej subkultúry mesta ako zmes burroughsovskej koláže parazitickej okupácie, sfalšovanej reality a paranoie. Prvýkrát uvedený na trh firmou Year Zooo, znamenal prielom z hľadiska morbídneho násilného polosfeta. Dramasturbácia vlastného života.“ správa z nočnej tlače

Na jeseň vyšla v Cassiopeia zine recenzia a článok o nás s názvom ,,Techno-deathový pozdrav celému vesMIRu“, kde sme nasplietali kopu somarín. Najlepšia veta –

-,,Mordum neľpí na ortodoxnom pojatí death metalu a snaží sa lapiť poslucháčov do svojich sietí farebnosťou, emocionalitou a rozmanitosťou svojej hudby, pestro skĺbenou s dravosťou a hutným nábojom, to všetko bez zbytočných onanií a preplácanosti.“

Na jar, v treťom čísle toho istého fanzinu, vyšla pravdivá recka na Destroy Future, opäť od hlavného šéfa Macha –

-,,...že demáč Systems je skvelý a rozmanitý matroš, za tým si stojím stále, ale nasledujúca tvorba týchto deatherov upadá kamsi do šedivého priemeru medzi zástupy kapiel hrajúcich jedna ako druhá...možno priamočiarejšie a tvrdšie, ale akosi stále rovnako. O zvukovom háve nahrávky sa radšej zmieňovať ani nebudem.“

Metal je predsa o kovovej moci a môže pripomínať hrobára. Jeho náhradník má bosé nohy. Prežil aj vďaka tomu, že je ľavák, hoci cigaretu drží v pravej ruke. Ťažkotonážny hluk sa musel presťahovať na vypredané štadióny.

V rocku 2001 na jar sme odohrali koncert v Myslave na Without Shame Festival z ktorého máme video. Podľa Henychového článku -,,Veteráni“ versus nováčikovia- , na ktorého výstrižok práve pozerám, sa to stalo 27. januára. Napísal zhruba toto

-,,Od tradičnej pol štvrtej sa tu rovnako tradične zíde šesť spolkov. Štvrté pokračovanie bude bez zahraničných hostí, napriek tomu sa však neoplatí ignorovať ho Hlavným ťahákom budú sabinovský Insepultus, hrajúci 13 rokov. Po dlhšom čase uvidíme aj Mordum, ktorí pred rokmi pomáhali odštartovať death metal v Košiciach. Ak chcete vedieť o čom je Mordum dnes, na orientáciu poslúžia heslá ako death a thrash starej školy a nejaké prvky crustu a HC. Čistým hardcorom sa zaoberajú košickí S-3A, kapela s podivuhodným názvom Cruent Stercuario by mala predviesť nejaký ten gore grindový chliev atď. ...“

Metalové obecenstvo má krištáľovo prízračné diskovité oči a kožené bundy pokryté priesvitnými drahokamami.

Pár dní po koncerte článok ,,Festival bol dobrý, hoci sa trochu improvizovalo“ od toho istého autora –

-,,Ako tretí prišli Mordum a s nimi naozajstný metal. To, čo hrajú v novej zostave, nemá s úspešným demom Systems bohviečo spoločného, techniku a prepracovanosť vystriedala priamočiara agresivita a energia. V skladbách, máloktorá má viac ako dve minúty, nájdete death a thrash starej školy, s určitými vplyvmi klasického hardcoru a grindu. Trochu ako zgrindovaná Sepultura z prvých albumov. Naživo je to fakt nadupaná hudba s poriadnym revom, ktorá do kotla strhne všetkých fanúšikov Mordum a tých je v Košiciach dosť. Vďaka tomu kapela nemala problém ani s predajom aktuálneho dema Destroy Future, kde sú síce dobré skladby a strelené intrá, ale zvukovo to teda bohviečo nie je. Na pódiu je to však dobrá show, hoci tentoraz účinkovalo nejaké to promile... Akurát že kontakt s publikom, obmedzený na výkriky ,,Lucia dones alkohol“, bol tak trochu na úrovni Senzusu, prípadne alkopunk skrachovancov.“

Najväčší kompliment som dostal v bare od týpka zo Spišskej, keď dostal odpoveď na otázku, v ktorej kapele hrám -,,To ti neverím, taký ako ty...to určite“

Po koncerte vyšiel ešte článok od Karola Gerbu ,,V skúšobni sú šťastní“, kde o nás napísal napr. toto –

-,,Formácia Mordum funguje naozaj undergroundovým spôsobom. Nekoncertuje často, najskôr ju môžeme nájsť v skúšobni, alebo pri pive.“

Inak by mala naša planéta nulovú šancu.

V septembri sme vystúPili v Myslave ako F.O.R.C. s demom Brain at Work. Je z toho video aj cd. Od majstra pera Henycha sa zachovala recka v košickom denníku Korzár z 25. septembra 2001 v článku ,,Without Shame VI sa opäť nevyhol zmenám v obsadení“ –

-,,Asi sa nemýlim, ak poviem, že na vystúpenie košického projektu F.O.R.C. bolo zvedavých veľa ľudí. Nuž, v prvom rade nesklamali kostýmovo. Ďodi /bicie, Erytrosy/ v tomto smere neponúkal nič extra, o to viac sa snažil zbytok ,,nástrojového parku“. Bellows /basa, Mordum/ zvlášť kvôli klobúku vyzeral, ani čoby zbehol z tridsať ročnej vojny ? Kde bol ten sľubovaný cylinder ? Roman /gitara, Mordum/ predviedol úžasné sombrero, ,,pončo“ len bolo také, aké dom dal, ale myslím si, že všetci pochopili, o čo ide. Erik /basa,Contempt/ v pyžame a plynovej maske dodal tú správnu atmosféru hlavne skladbe ,,Mŕtvy muž v pyžame.“ Hudobne šlo o plus-mínus vydarený grindcore s nad očakávanie nápaditou gitarou a švihnutými textami. O ich odspievanie sa postarali štyria hostia – Tomáš ,,Rúra“/Obliterate/, Stano /Erytrosy/, Jano /Caress/ a Ľubo /Contempt/, o zvyšok sa postaral Števo /Mordum/ s účesom niekde medzi Jánošíkom a Pipi Dlhou Pančuchou. Na záver odznela aj dobre spracovaná ,,Keď som išiel“ z dielne Filip-Lasica-Satinský. Nedá sa svietiť, konalo sa prekvapenie.“

K tomu cylindru – v požičovni kostýmov mali iba jeden a ten bol malý na moju kopoňu... aj tak som ho mal zobrať, i chuj už teraz.

Začiatkom nového rocka vyšla recenzia v českom Cassiopeia zine –

-,,...ich materiál bol nahratý v domácom štúdiu niekde v Košiciach. Podieľalo sa na ňom niekoľko spevákov z kapiel Mordum, Caress, Contempt, Erytrosy a Obliterate. Skutočne bohatá zásobáreň vtipných nápadov zaplňuje moju dušu veľkým nepokojom, pretože viem, že ak to tí šialenci skúsia nahrať v štúdiu, stane sa F.O.R.C. jednou z najoriginálnejších grindoviek československej scény. Hrať a baviť sa! A skutočne – už pri počúvaní titulného songu sa mi zdalo, že táto parta sa pri natáčaní dosť dobre zabávala a potom, čo som si prečítal slovenský preklad anglických textov, som sa v tejto myšlienke len utvrdil. Tak napr. text k piesni Deadman in Pyjamas začína takto - ,,Chcete byť zavraždený? Prosím, stlačte ENTER a pokračujte, mŕtvy muž v pyžame je nová počítačová hra, ktorá ti roztrúsi lebku po izbe.“ Proste masaker z veľkým M.“

Vyšla ešte jedna recka, ktorú neviem nájsť a tam sme dostali hodnotenie 6/10.

6. novembeer 2013 KošiceFurča

Na konci decembra sme tam hrali znovu ako Mordum. Spolu s Romanom K. sme si zrezali dve skladby zo Systems. Je z toho video aj cd. Bol to vianočný koncert, publikum bolo znudené a vlažné. Vpredu sa hádzali len naši najväčší fans Jašter, Biely a Robo Andraščik a k nim sa na prekvapenie všetkých pridal Andy Duč. Števo spôsobom sebe vlastným všetkým zavinšoval ,,želám vám veľa kokotiny pod stromčekom, aby ste mali radosť“ a dodal –

-,,Už viem, prečo sa vám nechce. Lebo sú sviatky pokoja a mieru, do piči.“

Takže druhú gitaru vzal do ruky opäť Roman K a Števo už len spieval. Vznikla dosť zaujímavá zostava a zo desať dobrých skladieb. Myslím si, že by sme prekonali Systems. Na jar 2002 bol náhly koniec našej spolupráce opäť pre kokotiny, samozrejme. Nový materiál upadol do zabudnutia a Mordum definitívne skončil. Zamiešali sa do toho aj nejaké problémy so skúšobňou, takže vyhadzov zasiahol aj Erytrosy.

Spoločne sme odtiahli na Južnú triedu do obrovského starého baraku. Za lacný peniaz sme tam mali dve miestnosti, vodovod s umývadlom a preplnené popolníky. Dovliekli sme tam dva gauče a steny vytapetovali kolážou s plagátmi a obrázkami, od Freddyho Kruegera po Allu Pugačevovú. Chodil si tam zatrúbiť aj Daliho Horrorjazz Orchester. Tam vzniklo pokračovanie projektu F.O.R.C. – Out of Order. V lete 2003 Roman M. oznámil, že ho to už za daných podmienok nebaví a skončili sme úplne.

Pripravených skladieb a nahrávania som zmocnil ja a celé som to sám dal dokopy za rock a pol. Všetko mi pripadalo ako strašná nočná mora a čakal som, že sa každú chvíľu prebudím vo svojej izbe, do ktorej sa cez oblok budú prebíjať slnečné lúče. Často krát som myslel, že to všetko vyjebem von oknom. K mojím deštrukčným náladám prispela aj bratova samovražda. Metal bol už len vyžitá bezzubá žena. Dva týždne som snažil zničiť svoj organizmus mnoho spôsobmi. Po nociach sa mi často snívalo s bratom, alebo že ma zaživa pochovávajú robotníci do cestného výkopu so slovami ,,konečne ťa máme, ty geňo. Nemohol som sa pohnúť ako škorpión zaliaty v plexiskle.“

Ulice sfeta sú prázdne. Zobúdzam sa dehydrovaný, na pitie mám zase iba vriacu kyselinu. Pozerám sa v kúpeľni do nejakých očí. Sú ako mláky čiernej krvi, chladné ako obsidián, spejúce k poslednej erekcii. Na pitevnom stole by som vyzeral lepšie, ako v takom stave za živa.

Našťastie mi pomohlo dosť ľudí a na vlastnom vymyslenom labeli Paranoid Thrash Records som vydal sto kusov Out of Order a rozdal ich. Oficiálny krst prebehol v nejakej furčianskej krčme v januári 05. Dušan olial cd borovičkou, hodil ho o zem a išiel preč.

V českom Fobia zine vyšla recka, ktorá sa ako jediná zachovala -

...Out of Order nie je ničím novým na poli death/thrashe. Skladby odsypávajú podľa death metalových šablon, miesiac sa v niektorých momentoch so štipkou thrashujúcich príkras. Materiál sa drží stredných temp, pričom nedovolí nudiť, preto sklzáva v pravých drviacich momentoch do pomalejších pasáží, ale často zavetrí aj k tým z opačného rýchlostného stupňa... zvuk by mohol byť lepší, tvrdší a priebojnejší...obsah O.o.O. bol nahrávaný pravdepodobne v skromnejších podmienkach, preto sa nebudem uchyľovať k výraznejšej kritike soundu... 13 skladieb je dôkazom vysokých kvalít košických muzikantov. V rámci štýlu celkom zaujímavý a premyslený počin, ktorýv dnešnej dobe nepôsobí nijak objavne."Hodnotenie 7/10.

Ale predsa som ešte niečo vyhrabal. V 17. čísle metalového časáku Pařát, ktorý vyšiel 17.februára už neviem kedy, sa o nás niečo pripravovalo a toto malo nalákať čitateľov -

-,,FEAST OF ROTTEN CORPSES je projektem košického podzemí, vznikl roku 2000 a loni se po delší odmlce dočkal druhého dema. Dlouhá odmlka byla zapříčiněna zejména nekonečným odkladem vydání matroše pod názvem „Out Of Order“. F.O.R.C. se vůbec neberou vážne, chtějí posluchači zamotat hlavu, leccos může napovědět hláška na CD: „Limitovaná séria – NEPLAŤ ZA TO! Tento album nie je vhodný pre nikoho“. A to ani nemluvím o hudbě. Jakýsi mix thrash/death/psycho, chvílemi drtící nářez, pak halucinace na entou, dokonce vám kytarista zahraje i melodie z Fantomase a Jen počkej, zající!“

Začiatkom februára som s Kikom prvýkrát vyrazil do Veľkej Británie. Do mesta Stoke on Trent, kde sa narodil Slash a ešte nejaký slávny futbalista.

A je to vlastne dopísané. Od úplne prvých poznámok v zošite 2. septembra 2012, nedeľa, Bristol UK až po posledný prepis dnes 11. júla 2013, štvrtok, Furča KE. Medzitým sa stalo x vecí. Od dnes len doplňujem údaje a príhody a neoverené fakty a všetko to zapletám do rozľahlej a neprehľadnej strihovej rošády. Niektoré časti textu sú staré viac ako desať rockov.

Ale jednou z hlavných udalostí je, že od januára znovu hráme spolu vo Vajglovom Colloseum clube. Od neho a Pištovho Cassbaru sme mali už aj zopár ponúk na koncert. Akurát Števa vystriedal na jar Ľubo ,,Čert“ Lokša.

Story ako táto by nenapadla ani polodebilného bakalára v multiamfetamínovom myšterióznom sne...

Mordum, F.o.r.c. a Brutalmania sú symbolom skazenosti a vierolomnosti. Zložitý tajnostkársky druh. Neplecha. Je to rytmická infekcia, ktorá berie hostiteľom vedomie, ovláda ich telá a dodáva im zvláštne schopnosti. Prežili iba vďaka tomu, že čas ich zabudol zničiť.

Je tu zhromaždených zopár celkom dobrých lží z lepších let. A zháňajú na to prekladateľa. Viacmenej nijak zvlášť jebnuté to nebude, to by vám predsa neuniklo. Musíme predbehnúť vydanie Monstronomiconu.

Strihy odhaľujú Konečnú Pravdu. Všetko sa opäť rozstrihá a zmieša, aby iluzórny sfet životného štýlu stvorený manipulátormi zmizol. Jediný spôsob obrany je zničiť základný prostriedok manipulácie, ktorým je jazyk. Strihy sú prostriedkom k úniku. Všetky ovládacie systémy sú založené na tichom súhlase. Netreba zápal, ani boj. Aby človek mohol byť ovládaný, musí spolupracovať. Jazyk je sprostredkujúci činiteľ – slová sú základné prvky dominancie. Návrhy, presvedčovanie, rozkazy. Žiadny vládnuci aparát nemôže operovať bez slov. Jazyk funguje na vírusovom princípe replikácie.

Rovnako ako reklama, znovu opakovaný klam, sa strih zaoberá precíznym manipulovaním so slovom, zvukom a obrazom s cieľom vyvolať akciu – spôsobiť zmenu vedomia.

Cieľom strihov je zmeniť čokoľvek, najmä Machine Corpse. Zavádzajú medzi obrazy nové vzťahy, čím sa zjavne rozširuje rozsah predstavivosti. Slúžia ako zbrane k narušeniu časopriestorovej kontinuity. Vytvárajú budúcnosť. Kód sa zborí, ak sa všetko opäť rozstrihá. Aj toto tu.

4. mája 2013 Furča, sídlisko vychádzajúceho slnka

Pred dvoma dňami zomrel Jeff Hanneman.

Člen najrýchlejšej a najagresívnejšej formácie v polovici 80. rockov . Reign in Blood je manifest metalu, zápletka a náväznosť, najlepšie thrashové album všetkých čias. Názor na neho sa dodnes nezmenil. Zvrhlá a odpudivá krása, brutalita, satanizmus. Odvrhnutie mainstreamom a texty do detailov opisujúce každé zlo na tejto planéte. Utínanie hláv, diabolské vtelenia, sadistické lekárske experimenty. Konečný účinok tejto platne berie dych dodnes. Davy psychicky zotročených fans. Každé turné posilnilo ich povesť ako kapely, ktorej schopnosť vybičovať publikum v šialenú hordu bola rovnako obdivovaná ako preklínaná. Nasledujúci album South of Heaven kládol väčší dôraz na atmosféru ako na rýchlosť. Zreteľne to počuť z titulnej skladby, ktorá pomaly povstáva zo zlovestného motívu. Z neho som mal vo veku 12-13 rockov depresie. Na tejto nahrávke dosiahli kompozičnú dokonalosť, ktorú zavŕšili na LP Seasons in the Abyss. Od nich sme sa učili hrať a ja som odpadával pri prekladaní ich textov. Vďaka Jeff. My sme už len kapela. Oni boli Slayer.

Dedicated to

my brother Miro ,,Biely“ R.ock I.n P.iece

mojej mame a sestre Paule, ktorí to nesmú čítať

môjmu otcovi, pred ktorým to už nebudem musieť zatajovať

našej Smečke, ktorá provokuje svedomie sfeta

všetkým, ktorí majú iba vlastné pocity a nič viac

a môjmu veľkému učiteľovi Williamovi S. Burroughsovi

A teraz ma ospravedlňte, už hodinu som mal byť na mol.

Čaká ma totiž poprava za toto tu.

Rock on !!!

Game Power

MorduM death-metal / Košice

Členové skupiny

Lubo 666

Kontakty a odkazy

Dodatečné info

Bio a historie

Podobné kapely

Brute

Čad

Contempt

Killchain

Krabathor

MorduM death-metal / Košice

Lubo 666

Brute

Čad

Contempt

Killchain

Krabathor

Top promo

Krackpîpe

Tinnitus