Podobné kapely
Podobnost se určuje podle počtu společných fanoušků.
Krahulec acoustic-folk / Bolešov
Členové skupiny
Nástrojové obsazení:
Doprovodný zpěv,
Growl,
Scream,
Harmonika,
Flétna,
Píšťala,
Brumle,
Akordeon,
Dudy
Nástrojové obsazení:
Baskytara
Kontakty a odkazy
Z důvodů ochrany proti spamu jsou kontakty skryté a chráněné captchou.
CAPTCHA je většinou různě zdeformovaný obrázek obsahující text, který má ověřit, zda u počítače sedí člověk anebo jde o robota. Robot totiž nedokáže rozpoznat text, který se na obrázku nachází. CAPTCHA slouží k tomu, aby automatizovaní roboti neposílali nevyžádanou poštu (tzv. spam) na uvedené emailové adresy.
Dodatečné info
acoustic slavic folk
Obsadenie nástrojov:
Lenka Suchánková - spev, flauta
Štefan Rác - Gitara, spev
Dominika Poláková - Akordeón,
M. Kazimír Beňo - Flauty, Akordeón, ústna harmonika, gajdy
Matej Borovský - bicie
František Bohovič - Basová gitara
Bio a historie
Ostrý vrch
A tam hore ostrú horú tmavá cestička,
Neprejdú tam lúče svetla, niet tam živáčka.
A tam vládne krutá zima, vládne krutý mráz,
stromy dávno zmrznuté sú, nevzbudia sa viac.
Pomedzi ne prefukuje zimný severák,
kade chodí, láme vetve, silu má jak drak.
To je domov všetkých besov, synov čiernej tmy
od tiaľ chodia hubiť ľudí, všetky choroby
-
Na vrchu, svätyňa,
V nej čaká, bohyňa,
Čierne vlasy, bledá tvár,
Nik jej nedá, obetný dar,
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na úpätí ostrej hory, prechádza sa mor,
v jeho prstoch zahynie, každý živý tvor,
Na úpätí ostrej hory, sedí krásna deva,
Kolom nej sú čierny vlci, volá sa Morena!
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Bledá deva plná smútku roky narieka,
že ju každý nenávidí každý urieka,
Všetci majú radi bohov slnka, úrody,
vdaka nim už stovky rokov, žijú ich rody.
Morena len do ich domov čiernu smrť nosí,
preto ju nik neuctieva, nikto neprosí,
Krehké srdce veľkom žiali celkom zamrzlo,
a z jej úst sa kliatba valí, kliatba na ľudstvo.
-
Zošlem mor, zošlem mráz,
zahubím, všetkých vás,
zošlem smrť, choleru,
potkany, vás zožerú.....
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na úpätí ostrej hory, prechádza sa mor,
v jeho prstoch zahynie, každý živý tvor,
Na úpätí ostrej hory, sedí krásna deva,
Kolom nej sú čierny vlci, volá sa Morena!
====================================================================
//////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////
Pravzor
Končí sa deň, mesiac je nov,
svet do čierna - zapadol.
Jasné nebo, predsa je tma,
kto z temnoty, vytrhne ma?
Chabé svetlo, vosku sviece,
plamienok striedmo blikoce.
Zdvihnem k nebu, bledé líca,
zjaví sa mi Večernica.
-
Zmenil sa náš milí ľud, už riadi ho len
pud a zášť a zlosť.
Zostudil rod, zapredal rodičov,
znetvoril krajinu, nemá dosť.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ref:
Každý strom má svoje korene,
každá rieka niekde vyviera,
každá bytosť má svoj pravzor
v ňom je úcta, v ňom je viera.
Ten kto si nectí, nič na tom svete,
nectí si zem, nectí dážď z neba,
raz o to všetko čo dostal príde,
stratí pravzor, stratí sám seba.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Čo robiť mám, hviezda jasná,
aby si nevyhasla.
Svet sa točí ja idem s ním,
ako že ho sám zastavím.
Niet mi druha, doba je zlá,
ako že sa nadýchnuť dá.
Vo vnútri ma, niečo zžiera
deň po dni sa von prediera.
-
Keď sa nezastaví zastav sa sám,
zveladuj dedictvo otcov a mám.
Založ si rodinu, postav si dom,
vychovaj dvanáctoro detí v ňom.
Zanechaj karieru, peniaze, moc,
odíď do prírody kam budeš môcť.
Každé z tých detí nauč odkial je,
odkial má své korene.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ref:
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Hej Svarga Svarga,
v štyry strany zlomená,
do prava si točená
v srdci si ukotvená.
Dopraj že nám úrodu,
dlhý život daj rodu,
národu daj slobodu,
starej viere obrodu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ref:
====================================================================
//////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////
Poludnica
Teplé dni srpňové vietor neschladzuje,
Perun ten nepríde, nezošle dážď,
slnka-boh páľavou, v práci nám zbraňuje,
klasy už zrelé sú, prestali rásť.
Ďalej od osady, žne žito dievčina,
milý šiel na jarmok, nechal ju v tom,
nadišlo poludnie, posvätná hodina,
cez kopec nepočuť, dedinský zvon.
-
V horúcom vánku už letí,
nad zelené lesy,
nad hory, útesy,
Živý sa dušami detí,
nemusíš sa jej báť,
pokiaľ zrovna nie si tam!
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vše vôkol utíchlo, hýbať sa prestalo,
dievčaťu prebehol po chrbte mráz,
sama nevedela čo sa tam udial,
že zrazu skončil sa života čas.
Jediným dotykom život z nej vyprchá,
v bledé sa zmenili obe líca,
na pole dopadla mŕtvola bezduchá,
a nad ňou vznáša sa Poludnica...
-
V tom prišiel na pole milý,
že bol preč na chvíľu,
hľadá svoju milú.
Zrazu zreval hlasom divým,
preklína, hanobí,
slnečnú zlovílu.
Poraďte bohovia moji,
čo teraz robiť mám,
keď milú obíjam,
a ona pred vami stojí,
už sa nenavráti,
zo zeme mŕtvych Nav viac!
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zadul víchor, priletel mrak,
pred ním sokol, posvätný vták.
Spustil sa dážď, a zmočil vlas,
v jasnej žiari, čuť hromu hlas.
Zodvihni meč, zodvihni štít,
nech slovanský, hnev ucíti,
Pomsti svoj rod, pomsti milú,
napoj krvou, svú krajinu.
-:--x-X-x--:-
Ako počul tak aj spravil,
opustil svoj rodný dom.
Nik ho vtedy nezastavil,
po ceste ho viedol hrom.
A tak šiel dni, šiel i noci,
cez hory a močariská,
kým nevzhliadli jeho oči
na Tatranské skaliská.
Vyliezol na také bralo,
Poludnicou nazvané,
na jeho vrchu žieňa stálo,
s týmto menom spájané.
Toš, vydriapal sa na skalu,
a jej smrť si predstavoval,
však v prvý pohľad, chvíľu malú
vášnivo sa zamiloval!
-:--x-X-x--:-
Nezdvihnem meč, nezdvihnem štít,
už nechcem smrť, nechám ju žiť.
Tá bledá tvár, vlasy hrdzavé,
nikdy nevidel, nič tak krásne.
Tak poď bližšie, nemusíš sa báť,
dovolím ti, ma pobozkať.
A v tej chvíli, na zem spadol,
jedným dotykom, život vyhasol.
====================================================================
//////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////
