Oáza pop-rock / Senica

Joachim ďakujeme veľmi pekne za kvalitne vypracovanú odbornú analýzu našej tvorby.Sme veľmi radi a naďalej sa budeme snažiť robiť taký štýl hudby aký sa nám páči.

Zdravi Vas stupenec vecneho heavy,Joachim. Tak som sa dostal k Vasej hudbe a musim povedat, ze som velmi rad, ze aj dnes sa najdu kapely, ktore haja tradiciu tazkeho kovu vo svete plnom techna a pod. Prva vec, co ma prekvapila( prijemne) je velmi vysoka hracska zdatnost kazdeho clena. Prepracovane instrumentalne pasaze, pri ktorych aj Dream Thetaer posobia, ako chlapci hrajuci sa v piesocku, zlozity basovy tapping, perfektne gitarove arpeggia v sebe casto skryvaju spravny jazz-rockovy nadych. Vyborne. Dalsia vec, ktora sa mi velmi paci, je progresivny pristup. Evidentne nemate strach kombinovania roznych zanrov. Citit vo Vasej muzike vplyvy art-rockovych a prog-rockovych zoskupeni 70-tych rokov, jak Rush,Kansas,Dixie Dregs,ci legendy Pink Floyd,v gitarovych solach citim jazzovu rytmiku, pocut taktiez odkaz klasickych hard-rockovych kapiel ale zaroven nemate strach z modernych vplyvov a prvkov modernych progresivnych kapiel ako uz spominany Dream Theater, Pain of Salvation, Queensryche ci Porcupine Tree. Do tretice musim pochvalit zvuk. Kazdy nastroj je zretelne pocut, no pritom neposobia separovane,ale ako jednoliaty celok. Gitara si to razi vpred silou stada bykov (sak tie analogove BOSS-y na podlahe robia svoje,co?), basa pripomina hromobitie (o to prekvapivejsie posobi, ked z nicohonic vyjde do nejakej tej fuzujucej linky), bubenik slape ako stroj, no pritom mu nechyba spravny cit pre hru a klavesy v pozadi vkusne dotvaraju velmi silnu atmosferu. Cele samozrejme skraslene uzasnym vokalom. Myslim ze scena sucasneho Hard&Heavy ma opat o jeden klenot viacej. Neostava mi nic ine, len Vam porpiat vela uspechov a este viacej dobrych hudobynch napadov!