To bolo slávy, keď bol na Slovensku prvý festival. Veľká vec, nadšení ľudia, niečo nevídané. Keď začal druhý, tretí, štvrtý a potom vlastne aj v takmer poslednej dedine na Slovensku asi tristý festival v roku, stratilo to ducha a atmosféru. Lenže -
úprimne. Každá kapela je rada, keď sa jej dostane pocta zahrať si na pódiu. A je jedno, či je to v Trenčíne na Letisku, v zahraničnom pube, alebo len v miestnom kulturáku. Keď hráte ide o zábavu. Naše posledné vystúpenie s kapelou však malo celkom inú
príchuť. Stali sme sa headlinermi festivalu. Áno. HEADLINERMI. Niektoré kapely na to čakajú celú hudobnú kariéru a nám sa takejto pocty dostalo po šiestich rokoch hrania! A tak sme šli, zahrať a predviesť sa nášmu milovanému publiku. Prvé sekundy na pódiu
sme sa však len zdesene rozhliadali okolo: To sme teda dopadli... Hráme na letnom festivale ako najväčší ťahák večera a v sále stojí len jeden jediný človek. Po chvíľke váhania, či to vzdať alebo hrať, sme s osamelým festivalovým účastníkom nadviazali
kontakt. Na naše obrovské prekvapenie prišiel na nás a poznal celý repertoár. Z festivalu sa stal akýsi koncert na želanie. On si vyberal, my sme hrali. Ale, je to v podstate pocta, keď na tak výnimočné vystúpenie seriózne sa tváriacej kapely príde jediný
človek, čo pozná celý repertoár a vie si vybrať. A čo vy? Už ste tento rok absolvovali svoj súkromný festival, kde hrali naozaj IBA pre vás?
