reason_lans 14 let / Piešťany

Písal sa rok 1969 - Južný Bronx, New York City, U.S.A. Za gramcami stál človek známy pod prezývkou Dj Kool Herc - krstný otec mena tancu ktorý sa práve odvíjal na parkete.

V hudobných obchodoch bol už zopár mesiacov na predaj vinyl* Jamesa Browna , ktorý celé toto naštartoval. Jeho singel " Get On The Good Foot " už síce hitparády prevalcoval, no v getách ho stále bolo dosť. James fakt vedel ako dostať ľudi do varu. S jeho abnormálne energickými pohybmi dal chrobáka do hlavy nejednej dievčinke a tak nečudo že za chvíľu sa každý chalan snažil hýbať ako on. Ten tanec sa stal známym ako " Good Foot " a čoskoro sa rozšíril do celej Ameriky. Najväčšieho prijatia sa mu okrem New Yorku dostalo v Los Angeles. Tieto dve mestá dodnes súťažia o titul rodiska breakdanceu a je to typický spor "East Coast* vs. West Coast*". Pravda je však taká, že aj keď sa tento tanec vyvíjal v oboch metropoliach prakticky paralerne, ako som už povedal, breakdance sa narodil a vyrastal v NYC*. No jeho občianske meno je B - boying. "B" ako Bronx, Break alebo Boogie (dnes už nikto nevie - tieto možnosti sú najpravdepodobnejšie), a boying keďže v sa v tej dobe dievčatá iba prizerali. Dnešný názov Breakdance bol B - boyingu daný až médiami po oficiálnom boome. Je zriedkavé, aby sa na vývoji niečoho tak veľmi podielal namiesto skupiny jedinec. Cesta breakdanceu bola naozaj tŕnistá. Raketový začiatok v podobe Good Footu časom ochabol a pomaličky upadal do zabudnutia. Zúčastnený sa zmierili s tým, že sa jednalo o chvíľkový ošiaľ a na celú vec by sa takmer zabudlo nebyť ďalšieho z veľkých otcov breakdanceu - Afrika Bambaataa. Ak je Jordan špičkou basketbalu, Jay Adams zakladateľom moderného skateboardingu, alebo Matt Hoffmann kráľom bmx - Bambaataa je ten vďaka ktorému dnes B-boying vobec existuje. Jeho spätosť s čiernym kontinentom je zrejmá už len z mena, a tak nečudo že bol vodcom národa Zulu v Bronxe. V gete* mal slušný rešpekt a reputáciu. Paradoxné je, že sám nebol nijak výrazným tanečníkom, zato bol veľkým vizionárom. Ako jeden z prvých zbadal v B-boyingu potenciál a budúcnosť pre inak takmer bezperspektívnu mládež geta. A tak, keď sa začali z ulíc vytrácať tanečníci, on využil svoje renomé, svoju charizmu a dodával nádejným breakerom guráž a silu pokračovať. Za krátky čas poskladal z tých najlepších jedno z prvých crews vôbec, legendárnych ZULU KINGS. Povyhrávali nespočítateľné množstvo battleov, a stali sa najlepšou crew v starej ére breakdanceu. Afrikovi sa darilo aj po konci zlatých časov tohto zoskupenia. V utvárajúcich sa hip - hopových kruhoch presvedčil svojím hudobným talentom a dotiahol to až ku titulu Grand Master Dj . Rovnako bol členom a producentom vydavateľstva The Soul Sonic Force , ktorých hitovka "LOOKING FOR THE PERFECT BEAT" bola vyhlásená štvrtým najlepším singlom ankety Jazz and pop Critics Poll 1983. Popri tom neustále podoporoval vývin B-boyingu. Semienko bolo teda na dva krát zasiate a klíčenie sa už začalo. Postupne pribúdalo viac a viac nových crews, medzi inými Style Elements, Problems Kru,… Konali sa prvé battle*, prvé Jamy*. Tvorili sa prvé legendy a nesmrteľné mená ako Nigga Twins , Roy Williams , Mr. Freeze , Spy , Clark Kent ,… Z tancu sa stávala kultúra, životný štýl. No nový vynález stále neopúšťal hranice geta či už v L.A. alebo New Yorku. Toto bolo úzko späté s vtedajšou politickou situáciou ohľadom rasovej segregácie v U.S.A. Nepokoje, bitky a neoprávnené zatýkania boli na dennom poriadku, a keďže deväťdesiat deväť percent b-boyerov boli černosi alebo hyspánci, tento tanec ostal izolovaný. Breakdance sa niekoľko rokov tešil veľkému záujmu v najmä undergroundových kluboch kde sa konala aj väčšina battleov, no pomaly a iste sa schylovalo ku koncu jednej éry. Dôvody boli dva: do b-boyingu sa náhle vmiesilo násilie keď si začali prostredníctvom neho vybavovať spory gangy. Bolo jedno kto vyhral battle a kto nie, takmer zákonite nasledovala bitka medzi oboma skupinami. No a druhým bola dlhodobá stagnácia vývoju tohto tanca. On breakdance je sám o sebe obmedzený na fyzické možnosti ľudí ktorý ho robia. A pokiaľ existuje gravitácia, bude existovať aj určitý strop toho čo sa dá a čo nie. Navyše, v tomto období (1969 - 1978) kraľoval tzv. Old Style Breaking, inak povedané aj Floor Rock. Bola to divácky menej atraktívna forma, no technicky nepochybne náročnejší typ breakdanceu. Celý tanec sa odohrával na zemi čo si vyžadovalo najmä perfektnú prácu s nohami a vysokú rýchlosť pohybov. Vo všeobecnosti bol Floor Rock komplexnejší, no už zakrátko dosiahol svojho vrcholu a tak išiel rýchlo ku zemi. V ďalšej ére sa stal nostalgickou spomienkou alebo aj "old school" ku ktorej sa vracali väčšinou práve gangy. Zrejme nebudem za génia ak poviem že každý tanec je úzko spätý s hudbou. Nedá sa na metal tancovať latino, alebo "pogovať" na Bacha. Od chvíle keď James Brown škrtol zápalkou so svojím " Get On The Good Foot " utieklo už takmer desaťročie. Taký čas v hudbe znamená veľa, vypočujte si dnešný hit a potom ho porovnajte s peckou z deväťdesiatich rokov. Nemyslím že by sa našiel niekto kto by si tie dve pesničky splietol. Rozdiel medzi hudbou zo šesťdesatich rokov a hudbou z konca sedemdesiatich je naozaj veľký a tak je pozoruhodné že sa Old Style Breaking držal celkom deväť rokov. Novým kráľom tanečných hál v getách sa teda stáva Freak. Freak bol reakciou na vtedajší magahit dámskeho, černošského zoskupenia Chic - " La Freak ". Je pravdepodobné, že ste túto skladbu počuli aj vy. Freak bol pohybovo neporovnateľne jednoduchší, a tak sa mohlo činiť aj obtlstlé nemehlo, čo bolo v b-boyingu takmer nemožné. Po druhý raz sa dalo že breakdance je mŕtvy. V jeho rytmoch sa hýbalo už len zopár posledných "skalných", ostatný už o sto šesť "freakovali". Zúčastnený si búchali hlavu o zem najmä kôli premárnenej príležitosti v podobe albumu rapovej formácie Sugar Hill Gang - Rappers Delight , ktorý vyšiel rok pred tým ako freak vystriedal break. Práve počin chlapcov z "cukrovej hory" zaznamenal ako prvý globálny úspech. Od tej doby existovala hip - hopova kultúra v celom prozápadne politicky orientovanom svete. Avšak zatiaľ čo sa raperi a writeri* prezentovali v Európe, B-boyeri ostávali v getách, keďže práve v tom čase strácal tento tanec pulz. A tentokrát bol spasiteľ v nedohľadne. Ubehlo niekoľko mesiacov. Celá situácia sa schladila až na toľko, že ak by niekto chcel priniesť breakdance opäť na výslnie, musel by začať od nuly. Vlna Freaku už taktiež strácala na sile a na obzore nebolo nič čo by opäť masovo rozhýbalo getá. Naopak, zjavilo sa niečo čo veľa ľudí prirazilo do sedačky pred televíziou - akčne filmy. Všetky tie výbuchy, bitky, krv, neohrozený gangstri,… V tej dobe to bol fakt hit, a podobné koniny sa točili každý deň. Celá Amerika bola fascinovaná štýlom akým dáva Bruce Lee na prdel desiatim svalovcom naraz. Logicky nasledovala expanzia všetkých možných bojových umení z celého sveta. Karate, Jiu - Jitsu, Tae Kwon Do, Kung fu, Capoeira, Judo, … Ulice boli prázdnejšie, obývačky plnšie. Niekto bral tieto filmy ako zábavu, no niekto ako inšpiráciu. Niekto videl iba krv a zbrane, niekto choreografiu a perfektné prvky pre tanec. No a zatiaľ čo väčšina ľudí kysla pred telkou, ten NIEKTO sa snažil napodobňovať machrov z obrazovky. Crazy Legs a Frosty Freez boli dvaja b-boyeri ktorí začínali ešte v starej ére breakdanceu. Ako jedny z mála zotrvali pri tomto tanci aj počas freakovej éry, a pokračovali aj keď kočky z Chic konečne stíchli. Na prelome rokov 1979 a 1980 stáli pri zrode prvej novodobej breakovej bandy - Rock Steady Crew. Ak by sa jedného dňa stal breakdance náboženstvom, oni sú spolu so Zulu Kings bohmi. No problém spočíval v tom, že prakticky neexistovala konkurencia, keďže maníci z Rock Steady boli v podstate jedinou činnou B-boyingovou crew. Navyše im veľa ľudí vyčítalo že sú staromódny, nakoľko robili v podstate Old Style Breaking iba s niekoľkými novými prvkami. Doľahla na nich depresia a koniec celej formácie bol otázkou času, na v tom na scénu opäť zavítal Afrika Bambaataa. Ako vždy im dodal guráž, no tentokrát pridal aj sprostredkovanie vystúpení vo frekventovaných New Yorkských kluboch ako Mudd Club a The Ritz . Počas niekoľkých večerov sa stalo Rock Steady Crew senzáciou, spasiteľom ktorý oživil B-boying. Breakdance sa stal opäť moderným. Veľmi skoro pribudli ku Floor rock aj headspins*, backspins*, handglides*, windmills*,… - všetko inšpirácie z bojových filmov. Pohyby sa prenášali často z Kung fu, no skutočnou studnicou nápadov bola Brazílska Capoeira . Tá je pravdepodobne pohybovo najkrajším bojovym umením na svete, pre predstavu: gameri by mohli poznať postavu Eddieho z videohry TEKKEN 3 a Chresty z videohry TEKKEN 4,5, ktorý sa bili týmto štýlom. Po dlhom čase prichádzalo opäť ku napredovaniu, vývoj pokračoval. V tomto období nabral breakdance dnešnú tvár a o niekoľko málo rokov neskôr aj meno. B-boying proste stúpal ku vrcholu a tentokrát to vyzeralo na dlhšiu éru. No stále bol uväznený na okrajoch veľkých miest U.S.A. Medzičasom sa svet stále úplne nenasýtil Hip-hopu a produkty z geta boli veľmi žiadané. Toto vycítil okrem iných aj filmár Charles Ahearn ktorý v roku 1981 zostrojil snímku Wild Style mapujúcu život a kultúru v Bronxe. Okrem Graffiti*, rapu ci dídžejingu čiasotočne predstavil aj breakdance a jeho prívržencov. Film zaujal no nijak kolosálne neuspel. Každopádne pomohol ukázať verejnosti breakerov a ich svet. Rock Steady Crew vystupovala v snímke v hlavnej roli tanečníkov a týmto preniesla nové trendy a prvky vyvinuté v New Yorku na západné pobrežie, konkrétne a hlavne do Los Angeles. Najlepšou reklamou je film. Výrobky ako Pepsi, McDonald's, Apple, atď. si platia miesto vo filmoch. Ak je film úspešný tak môže spraviť superhviezdu z hoci koho a hoci čoho. Dva roky po snímke Wild Style bolo započaté nakrúcanie filmu FLASHDANCE. Spolu s Duchom je to jeden z mála naozajstných trhákov ktorý sa presadil príbehom a nie megalomanskou reklamnou kampaňou. V podstate bolo na jeho reklamu minutých maximálne tak zopár dolárov, keďže nikto nepredpokladal že by sa príbeh o fešande so špičkovou postavou ukrytou v monterkách, cez deň pracujúcej v továrni a večer v bare ako rajcovná tanečnica mohol presadiť. Presadil. Dokonca aj tá pesnička WHAT A FEELING sa stala megahitom. Megahitom sa stal rovnako aj tanec ktorý bol v niektorých scénach ukázaný - breakdance. Každý to musel vidieť. Tie pohyby… "Ako to robia?" Break bol proste senzáciou, rodili sa hviezdy, písali príbehy. Keď sa Flashdance dostal za oceán, vzniesla sa ešte väčšia vlna záujmu. Po trinástich rokoch sa konečne rozšíril B-boying do svetu, a ostal tam dodnes. Po Fashdancei boli natočené ešte Breakin a Breakin2:electric boogaloo*. Prvé dva rovnako ako Wild Style iba zaujali no ľady nelámaly, zato Beat Street sa stal legendou, keďže ako prvý film zachytil battle. A to naozaj battle of the titans - Rock Steady Crew vs. New York City Breakers. V nasledujúcich rokoch sa dotvárala celková tvár a kultúra B-boyingu, ktorý bol medzi časom ako som už skorej hovoril, médiami premenovaný na Breakdance. Dôvodom bolo, že väčšina ľudí považovala B-boying za mŕtvy. A tak keď napr. čítali v novinách nejaký článok, mysleli si že majú zopár rokov staré vidanie. Proti tomuto sa postavilo mnoho old schoolovych B-boyerov, no verejnosť si už vybrala. Vytvorila sa predstava typického breakera - adidas superstars*, adidas teplákova súprava ušitá z nilónu (lepšie sa šmýka než taká bavlna) a na hlave čapička umožňujúca headspiny. Ľudia z Adidasu jednoducho vyhrali jackpot keď vytvorili tento štýl, ktorý je dnes už pevnou súčasťou celej hip - hopovej subkultúry.S popularizáciou MTV sa popularizoval aj Rap a s ním celý hip-hop započítavajúci aj breakdance. Skutočnou vlajkovou loďou tejto subkultúry v osemdesiatych rokoch sa stalo trio Run D.M.C. Najmä ich obrovský hit "It's Like That" bol inšpiráciou keďže vo videoklipe vystupovali breakdanceri, a nakoniec ani samotná firma Adidas nepreslávila "superstarsky" tak ako títo raperi. Najznámejšími zoskupeniami tohto obdobia boli Ichigeki , Repstyles , Team OHH , Fireworks , Havikoro , The Furious Five , Full Force , Battle Monkeys , Knucklehead Zoo, Renegades, Killafornia , Vagabonds , Gamblers , Pockemon, Airforce Crew no a samozrejme Rock Steady Crew . Zatiaľ posledný záchvev zažil breakdance na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Je naozaj veľmi zaujímavé, že tak neskutočne divácky atraktívny tanec ktorý nemá vo svete obnovu čelil už viac krát pádu do zabudnutia. Našťastie sa vždy našiel jedinec ( Afrika Bambaataa ) či skupina ( Rock Steady Crew ) ktorý ho opäť priviedli na výslnie - tam kam patrí. Do deväťdesiatych rokov rovnako ako do nového milénia vošiel teda niekdajší B-boying pevným krokom. Ostatne, dnes už by bolo o niečo ťažšie nechať breakdance zmiznúť, keďže ľudia sa "točia a zvíjajú" - ako som na začiatku povedal, už na celom svete, navyše, jeho atraktívnosť sa rapídne zvýšila po tom čo do vlaku naskočilo s mnohými novými pohybmi aj nežné pohlavie. No a nás, pohybovo menej zdatných stále baví pozerať sa na nich a lamentovať "ako to len robia…"