Štetka
Hlavne si žiť svoj život, a svoje sny!
Sedel som na gauči ešte v starej garáži, a v rukách som držal gitaru. Tak jak som ju držal tak som do toho brnkol, a posunul o dva tony nižšie. Melódia a zastretá nálada čo z toho išli von nás na prvé počutie hneď zaujali. Padla štandardná otázka. Čo je
to? Hovorím chalanom že neviem, to teraz zo mna vyšlo. Asi by som mal vydať knihu pa akordov, a pa chmatov na gitare, lebo to čo niekedy naozaj chytím tak mňa samého udivuje, že čo to vlastne chytám, lebo to kurva zaujímavo znie. Potom sa to ja sám musím
učiť držať na gitare, lebo to sám neviem zahrať :)
Začala sa jamovačka. Keďže moje gitarové umenie je postavené na čo najjednoduchšej hre, tak ja som v podstate hral po celý čas iba rytmiku a držal líniu. Matúš do slohy vymyslel tú lenivu druhú gitaru, a celý postup akordov. Ten sme si potom podľa
vlastnej chuti už my sami s Mirekom a Jeanom upravili aj v úvodnom riffe. Mireno sa na mojej hre na gitaru veľa krát smial. Vždy spomína na to, keď nás s chalanmi sledoval počas koncertov ešte s Anonym Kids, že ja som vôbec na gitaru nehral, ale robil som
najväččší veter na pódiu. A nie práve hrou na gitare. V tom som mal teraz v kapele trošku problém. Mireno je veľký detailista, a zakladá si na presnej hre. U mňa to bolo celé naopak. Tak som po jednom nie veľmi vydarenom koncerte dostal riadne kapky, aby
som to pochopil. A veruže som to pochopil! Táto kapela mi veľa dala. Či už po ľudskej stránke, ale hlavne po gitarovej stránke. Páči sa mi to jak sme sa za ten rok od seba kopec vecí naučili. A hlavne ja som sa od chalanov veľa naučil, kedže som dosť
komplikovaná povaha.
Keď sme mali po pár skúškach hotový základ chýbal nám už len text. Vedeli sme, že Matúš má v šuplíku jeden schovaný. Nikto si už nepamätal presne aký to bol text, ale nejak sme vycítili z toho čo sme si pamätali, že by mohol dobre zapadnúť s touto
muzikou. A presen tak to aj bolo. Začali sme hrať a bolo to jasné. Tá kľudná sloha, plýživá nálada, ktorá vygraduje do precíteného refrénu. Refrén nebol napísaný tak som ho za jazdy počas skúšok podľa nálady vymyslel do muziky.
Ako som už naznačil tak táto vec je ešte z obdobia môjho fungovania s Anonym Kids. Pár ľudí ju možno ešte pozná v tej verzii z koncertov.
A prečo sme ju vlastne použili? Jedna vec je to, že by bolo škoda, keby niektoré nápady zapadli prachom a zabudlo sa na ne, lebo sú skvelé. A druhá, tá podstatná vec je, že nám myšlienkou textu zapadla do kontextu albumu. Pesnička je zámerne pomenovaná
Štetka. Každého hneď napadne, že je to o najstaršom remesle, a nie je. Je o maľovaní snov. V živote ide totiž o to, aby človek bol maliar, a maľoval si svoje vlastné sny. A nie štetka pomocou ktorej si maľuje niekto iný svoje sny.
V určitom období života som sa dostal do bodu, kedy som si uvedomil, že to čo žijem nie sú celkom moje sny. Bolo to v období, keď odišli všetci moji kamoši zo Slovenska do sveta. Vtedy som nejak cítil, že to kam som nasmerovaný neviem či je to smer, ktorý
som si ja sám určil. Skrátka som zistil, že to čo žijem nie sú moje sny. Keď som si toto všetko začal uvedomovať pochopil som, že sa musím vrátiť naspäť ku svojím koreňom, aby som pochopil čo vlastne od života chcem, a kam chcem ísť.
