Padlým hrdinom
Zrkadielko, zrkadielko.
Povedz že mi, kto to všetko zvládne keď nie JA?
Minulý rok to bolo zaujímavé obdobie. Čistá horská dráha. Vraj keď sa život začne otriasať v základoch tak je to dobre. Dejú veci, ktoré človeka posunú niekam. Niekam ďaľej.
Láska bola v prdeli, stará kapela na najlepšej ceste k svojmu zániku, tak som stále potreboval mať pri sebe niekoho, čo aspoň na chvíľu odnesie môj kríž.
Dovtedy som si veľa vecí myslel, ale v tomto období som zistil, že mám najlepších kamošov na svete!
Môj život má jednu veľmi zvláštnu vec. Neviem čím to je, a ani to neviem slovami opisať, ale všetky životné skúšky som vždy zmákol, a prešiel nimi jak nôž maslom. A nebolo tomu inak ani teraz.
Spoločné bývanie ktoré som strašne dlho hľadal zrazu prišlo samo. Dostal som byt. Učil sa variť, viesť domácnosť, a premýšlať o živote inak. Takže na sračky už nebolo toľko času. Pochopil som doležitú vec. Čas nie je nepriateľ!
Myslim, že chalani v tej dobe už nehrali, lebo nemali gitaristov. Moja stará kapela bola tiež v troskách. Tak sme sa v tomto obdobi, asi v novembri začali stretávať. Bez nejakej záruky a vidiny, že z toho niekedy niečo vážne bude. A nakoniec je :) Neviem
ako túto pesničku moji chlapci Z Polovice predtým volali, ale toto bola vec, pri ktorej prebehla tá správna chemická reakcia. Vo svojom surovom základe mala veľa pasáží. Tie sme okresali a vybrali tak, aby tam nebolo nič zbytočné a navyše, ale malo to ten
správny náboj a drajv. Ja som v sebe objavil skryté gitarové umenie, a vyšlo zo mna sólo, o akom som nikdy nesníval, že budem hrať. Pasáž pred ním vznikla náhodou pri hľadaní gitarového zvuku. Mireno sa vracal z fajčárskej, a ja som krútil na kombe s
gombíkmi, a sekal akordy do gitary. Znelo nám to jako dobrý nápad, a aj to dobre zapadlo do kontextu. Z textu zostala iba myšlienka, ten som celý pretextoval. Je neskutočné, ako sme sa naučili už tu pracovať s predstavami a svojimi pocitmi. Keď sme
zavreli oči a cítili energiu a myšlienku toho starého textu tak sa nám výnaralo v hlave toto. Postava, ktorá stojí na rýmse medzi nebom a peklom. Vlastná slabosť a beznádej ju ťahajú dolu, ale spriaznené duše, a vnútorná sila objaviť vlastné JA je
silnejšia. Takže pretextovať to bola hračka. Záver sme naschvál nechali textom otvorený pretože veľa ľudí podľahlo svojej slabosti, a nenašlo toho hrdinu čo to všetko zvládne. Nenašli silu vlastného JA. Preto Mirek do tejto pesničky našiel tie zvuky, aby
sme to ešte viac umocnili. Táto pesnička možno nemá ten potenciál hitu, a ide z nej možno taká zvláštna nálada, ale ja ju mám veľmi rád. Vždy keď zavriem oči a začnem rezať do gitary a význam slov začne vychádzať na povrch tak sa ma zmocní zvláštny
príjemný pocit. Pocit, že som veľa krát v živote zvládol v sebe nájsť silu, aby som pochopil, že podľahnúť vlastnej slabosti na pekelnej rýmse nie je riešenie problémov. Je to únik od samého seba. A to nie je riešenie!
Svet je plný skutočných hrdinov, niekedy sa stačí lepšie pozrieť do zrkadla, aby sme ho tam uvideli.
