Chelsea 36 let / Aj tak by ste neverili

... ....

A Boh dal svetlo.

    Potom ako je nám všetkým známe nasledovala genéza tak ako i samostatnej planéty Zem, tak i ľudstva samotného i nám svetelné roky vzdialeného.  Bez väčších komplikácií ( i keď vyhynutie dynosaurov nás stálo čo- to) roky úspešne plynuli.  A v tom to prišlo. Nastal Čas s veľkým Čé a zasadajúca rada vesmírnich lidé ktorý neustále sledujú a chránia vývoj na Zemi uzhodli pri 100 percentnej účasti a 98 percentnej zhode pri 5 percentnej zdržanlivosti ( čo je v reále 35 vznešených bytostí, 18 očistených a so srdcom otvorených pozemšťanov, 3 jednorožce a sám veľký Aštar Šeran) že vyšlú na zem potomka projektu EX0489OREIX.  A ako sa rieklo tak sa aj stalo.  Na pôdu pozemskú pristálo toto: 

Uzlíček to bol neveľký a na cestu mu veľa toho (vzhľadom na rozmer batožiny) nepribalili no bytosť prežila.  Bolo to práve obdobie keď sa v republike začal črtať náznak vzbury a odporu voči režimu.  Na lúkach však rástli púpavy a pozemské bytosti sa intenzívne podľa porekadla máj lásky čas venovali už spomenutému prejavu lásky (t.j ako už spomenuté bol to piaty mesiac roku, Máj).  Zjavenie prebehlo regulérne podľa platných noriem pre túto rasu aby nebolo žiadne podozrenie. Proporcie  bytostnej štruktúry boli zaznamenané do zdravotného indexu tak isto aj funkcie orgánov a povahy... A takto roky plynuli.  V priebehu tohto času hodnoty prejavu mierne ale i extrémne oscilovali okolo žiadaných čísel no i to sa dalo relatívne (upozorňujem relatívne) do poriadku.  A roky sa sypali a dni liali. A tu niekde v tejto perióde nastali dôležité zvraty.  Schránka už mojej bytosti (nadobudnutej podľa protokolu ITJ98) sa pod čoraz väčším uhlom začala prikláňať k zvukovým vibráciám vychádzajúcich z útrob hudobných nástrojov ktoré z nich vyludzovali ľudské tvory prevažne pohybovým ústrojenstvom horných a dolných končatín a perami. Ja sa však osobne takýmto aktivitám (pre mňa bohužiaľ, pre ostatných našťastie) nevenujem.  A to z toho dôvodu,že moje naprogramovanie a primárne dispozície neobsahovali zdrojový kód ktorý by mi to umožňoval na estetickej a pôžitkovej úrovni.  No ešte nič nie je stratené, lebo ako je všeobecne známe, pod vedením veľkej majsterky Quan Yin je to uskutočniteľné.  Do tej doby sa však budem musieť uspokojiť s pohybovaním sa do rytmu tónov hnátmi vopred nedefinovyným smerom a pritom samozrejme modifikovať mimiku tváre do úsmevu ktorý mi tento pôžitok spôsobuje, pretože hudba (ako je to zvané) je hlboko vpísaná do útrob dvoch predsiení, verandy i obidvoch špajzí pseudo orgánu milovania - srdca. Toľko k mojej zatiaľ neupresnenej misii na tejto modro zelenej planéte plnej najneuveriteľnejších pocitov a zážitkov.