SKAkalka Žena, 32 let / Bratislava

Odpusť mi


Občas sa stretnú tí čo sa nesmú
a svet je hneď hore nohami
Hovorím ti to ticho
to najhoršie je za nami
a čas teraz letí ako víchor

_

nespávam vzdávam sa predstavám
o tebe

Čo asi robíš
tak ako vlani
bolo to so mnou lepšie
než s hocikým iným?

Len blázon by sa bál
len blázon by sa vrátil

Nepýtajte sa ma
kde ho mám
ja ho nevlastním

„všetko si ber všetko ti nechám
nikde ma nehľadaj
odchádzam odvšadiaľ“

kvety makové
v tvojej hlave

Chcem ti dať všetko čo zahodíš
zabudneš nezbadáš prekročíš

Tvoje problémy
tvoje hory doly
Tvoje zásadné zmeny
a tvoje ženy
Tvoje odhodlanie
a tvoje nádeje
sú kvety makové

Nevieš ako ďalej

Aj tak sa desím desím
kde si ty

V mojich snoch zápasí
zlé so zlým
v mojich snoch utekám za hlasmi
nikoho nevidím
Ty stojíš zbitý a jediný čistý
v tej špine
Ach bože, je to také zlé?


On blúdi
niekde v noci
blúdi stále
hľadá čosi

Na sídlisku v parku

volám ťa všetko chcem vrátiť späť
ty už tam nie si
Ach bože, je to také zlé?
Keď v mojich snoch to čo zabijem
opäť ožije!

Zatlačí ťa do kúta,
únava a samota.
Okolie a zázemie
zalezie a onemie,

Nič nevraví a po tvári jej tečú slzy,
slzy čo padajú do polevy na punčové rezy.

Keď odídeš budem tu sedieť po tme a v tichu
ani nezapálim lampu ani nezažnem cigaretu

kľudne mi pošli zhnité kvety každé ráno,
pošli mi náruč zhnitých kvetov každý deň,
pošli mi zhnité kvety každou rannou poštou,
a ja ti čerstvé ruže dať na hrob nezabudnem

ty ani nevieš akú sýtu farbu
ty dávaš môjmu životu

strachuj sa o mna trochu strachom


Nad tvojim svetom
už zapadá slnko
A z diaľky sa ako zlý sen vracia k tebe úzkosť
Nemôžeš v dobrom ísť medzi vlkov
a kŕmiť ich holou rukou
Tvoj svet je srdce
nehodíš ho predsa štetkám z ulice



Nepýtajte sa ma
či ma zničí
tomu neverím


Nemôžeš chcieť dať viac ako zobrať
Nesmieš chcieť dať viac ako zobrať
Nesmieš chcieť dať viac ako zobrať
narobíš viac zla ako dobra


Ja som nevedela, že budeš jak víno, že mi stúpneš do hlavy, udrieš tak silno,

Nad tvojim svetom
už vychádzajú hviezdy
a ten kto ich zažal prvý
zažal ich už navždy

Keď už naokolo nie je nik, o koho sa oprieť a bývalí priatelia, tí sa bijú o chlieb a vravia, že dnes ti nikto nič
zadarmo nedá a majú ruky plné vlastných rúk a oči plné seba? Ako nezatrpknúť? Nikdy nezatrpknúť?

„Celé noci nespím, nosím v sebe tvoje stopy a ty nie! Spomienky na teba pradú, oni nevedia pravdu, že ja ich
živím a ty nie! Dnes v sade Janka Kráľa som na mraze stála ako uprostred júla a ty nie! Krása zmizla jak dúha, ja
tu čakám, že vyjde druhá. A ty nie!
Hej, hej, hej, hej, hej! Povedz mi to rovno! Naplno a hlasno! Nešetríš ma už dávno! Veď je to už jedno a ty to vieš
tak povedz, že je koniec!
Kde sme boli predtým? Pamätám si celé tvoje vety, a ty nie! Myšlienky na teba blúdia v jednom kruhu, strácajú
sa, miznú v snehu, a ty nie! V prudkom svahu iba stúpať a kričať! Nosím v sebe navždy tvoju pečať! A ty nie!
Žiť v takomto dome ako v ponorenom zvone! Stále iba čakať na spasenie!
Hej, hej... Povedz mi to rovno, naplno a hlasno, nešetríš ma už dávno, veď je to už jedno a ty to vieš, tak povedz,
že je koniec.
Je koniec! „


vzacne ach vzacne,to vsetko s tebou je mi nad slnko vzacne ..
vzacne ach vzacne len nech to ostane vzacne

Za usmievavou maskou ktosi ťa stráži železnou rukou, si človek plný predsudkov,
pletieš si zmysel pre poriadok s láskou.


Prišla a zhasla
Stačil jej náznak
S rukami za hlavou ťa
Zahnala do sna

A strach je to, čo leží v tvojej duši, áno strach, večný jak kameň!

TAK UTRI SLZU Z OČÍ
A DOBRE POZERAJ!

Živé legendy,
Živé preludy,
Život ide ďalej
Hoci aj bez ľudí

nech zachvejem sa divoko jak to pole vlcich makov
a potom svojim hlasom zamatovym
ma dojmi.
vrav mi s patosom jasotom, ze ja som lotosom tvojim.
ze ti vonim.
hej a odnim uz tento pocit viny,

a ja ti čerstvé ruže dať na hrob nezabudnem.!